Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2012
Yearbook of Slovakia's Foreign Policy 2012

Contributor(s): Peter Brezáni (Editor)
Subject(s): Politics / Political Sciences, Politics, History, Social Sciences, Economy, Law, Constitution, Jurisprudence, National Economy, Supranational / Global Economy, Energy and Environmental Studies, International Law, Human Rights and Humanitarian Law, Sociology, Diplomatic history, Recent History (1900 till today), Economic policy, Government/Political systems, International relations/trade, Security and defense, Military policy, Developing nations, Evaluation research, EU-Accession / EU-DEvelopment
Published by: Research Center of the Slovak Foreign Policy Association (RC SFPA)
Keywords: Slovakia; 2012; foreign policy; EU; NATO; energy; Eastern policy; Europe; Western Balkans; Slovak Aid; Slovak ODA; security; defense; Visegrad; V4; economy; Monetary Union; Juraj Králik; embassy; consulate;
Summary/Abstract: Rok 2012 bol rokom volebným. Opäť došlo k úplnej politicko-mocenskej výmene, a teda i k výmene tých, ktorí za realizáciu zahraničnej politiky nesú ústavnú zodpovednosť. Po prvý raz v histórii Slovenska je minister zahraničných vecí zároveň podpredsedom vlády. Nové funkčné postavenie ministra vo vláde prináša možnosti pohnúť našu zahraničnú politiku (a nielen v inštitucionálnom a vo finančnom zmysle) o krok (skok) vpred. Ostáva veriť, že táto šanca neostane premárnená ako v predchádzajúcom volebnom období, keď bol ministrom zahraničných vecí predseda najsilnejšej koaličnej strany. Niečo už v roku 2012 naznačili aj výrazné inštitucionálne zmeny. Významne sa posilnili kompetencie rezortu zahraničných vecí, ktorý je tak okrem zahraničnej politiky zodpovedný i za koordináciu politík EÚ, krajanskú agendu, jednotnú prezentáciu v zahraničí, presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov či za agendu ľudských práv. Koniec koncov, v roku 2012 sa tiež rozšíril názov samotného ministerstva, čím sa zohľadnila jeho koordinačná úloha v oblasti európskych politík. Táto ročenka prináša analytické hodnotenie zahraničnej a európskej politiky, prirodzene, s limitmi, ktoré publikácia tohto typu má. Neanalyzuje všetky oblasti či regióny, v ktorých bola naša zahraničná politika viditeľná či aktívna, ale primárne tie, ktoré považujeme v príslušnom roku za kľúčové. Už tradične je asi tou najdôležitejšou téma vývinu politík a inštitúcií EÚ, ktorá má výrazný dosah na domácu politiku a už dávno nie je doménou výhradne rezortu zahraničných vecí. Roku 2012 dominovala stabilizácia eurozóny a paralelná diskusia o budúcom viacročnom finančnom rámci. Načrtli sa línie ďalšieho postupu, podarilo sa dosiahnuť dohodu o jednotnom dohľade nad bankami, čo je pomerne významný krok smerom k bankovej únii, pokračovala diskusia v rámci štyroch pilierov navrhnutých predsedom Európskej rady. Aj keď sa situácia v súvislosti s krízou v eurozóne navonok upokojila, rok 2012 ukázal, že kríza priniesla zásadné otázky pre ďalší vývin a fungovanie inštitúcií EÚ, ktoré si vyžadujú dlhodobé riešenia. V roku 2012 sa začali prípravy na naše historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ – na ministerstve sa vytvoril koncepčný materiál o východiskách, zasadala medzirezortná koordinačná rada a začala sa budovať databáza expertov. Druhým pomyselným pilierom slovenskej zahraničnej politiky je naše členstvo v NATO, ktorému v roku 2012 dominovala otázka efektívneho využitia zdrojov, partnerstiev (najmä nedostatočná kooperácia s EÚ) či Afganistanu. Okrem toho bolo nevyhnutné sledovať turbulentný vývoj v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. V oblasti bezpečnostnej politiky okrem uvedených tém stoja za zmienku prípravy bojovej skupiny V4 či úspešné uchádzanie sa našej ambasády v Belehrade o úlohu Kontaktného veľvyslanectva NATO. V oblasti susedskej a regionálnej spolupráce nemožno vynechať spoločný postoj krajín V4 k novej finančnej perspektíve EÚ na roky 2014 – 2020, ktorý prejavili v spoločnej deklarácii prijatej vo formáte V4 + Slovinsko. Aj v roku 2012 platilo, že naše vzťahy so susedmi boli dobré. Vláda pokračovala v nekonfrontačnom štýle komuniká- cie s Maďarskom, čo však neznamená, že sa pretrvávajúce problémy podarilo vyriešiť. Tieto i ďalšie udalosti roka 2012 si našli priestor v 14. ročenke – či už pri bilancovaní nášho pôsobenia a presadzovania cieľov, resp. záujmov v medzinárodnom prostredí, analýze uskutočňovania prioritných oblastí našej zahraničnej politiky, alebo pri hodnotení efektivity nástrojov na jej realizáciu. Prvým hodnotiteľom roka 2012 je po ročnej pauze spôsobenej predčasnými voľ- bami minister zahraničných vecí. Vo svojom príspevku hodnotí a prezentuje problémy a aspekty slovenskej zahraničnej politiky, ktoré hlbšie rozoberajú i ďalší autori, a to, čo našu zahraničnú politiku s novým vedením čaká. Hoci má byť ročenka primárne pôdou na analytické hodnotenie, otvárací príspevok a pohľad ústavného činiteľa, ktorý je za realizáciu zahraničnej a európskej politiky zodpovedný, dáva čitateľovi jedinečnú možnosť nazrieť v rámci jednej publikácie na ten istý „problém“ z rozličných (vecných i politických) uhlov pohľadu. Odborná časť sa tradične začína príspevkom Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý stručne analyzuje podstatné udalosti v európskej politike Slovenskej republiky počas roku 2012. Pohľad Andrey Elschekovej-Matisovej a Romana Lajčiaka z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa sústreďuje na navrhnuté ekonomické integračné procesy v kontexte prehlbovania európskej hospodárskej a menovej únie, a to vzhľadom na fakt, že ich uskutočňovanie bude v budúcnosti pre vývoj EÚ smerodajné. Základnou tézou príspevku ekonomického analytika na Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského bolo, že v roku 2012 sa situácia na jednej strane upokojila, no na druhej strane začalo byť jasné, že ekonomická, finančná a najmä dlhová kríza predstavuje dlhodobý problém, ktorého sa Európa tak skoro nezbaví. Slovenskú energetickú politiku v kontexte nášho fungovania v širšom európskom priestore komplexne zhodnotil analytik z Energy Analytics Michal Hudec. Analýzu bezpečnostnej a obrannej politiky Slovenska v roku 2012 s čiastočným presahom do roku 2013 spracoval Ivo Samson, analytik z Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií na Ministerstve obrany SR. Základnou myšlienkou jeho príspevku je, že Slovensko sa v roku 2012 nachádzalo v prostredí, ktoré umož- ňovalo používanie politických nástrojov na dosiahnutie bezpečnosti a pokúšalo sa aj o konzerváciu svojich vojenských spôsobilostí. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV ponúkajúci pohľad na vývoj slovensko-maďarských vzťahov, v rámci ktorých možno v roku 2012 konštatovať pozitívnu dynamiku, avšak podobne ako v minulosti z nich nevymizli protichodné tendencie. Zásadný význam má skutočnosť, že vládnuce elity oboch štátov si uvedomujú nutnosť stredoeurópskej spolupráce. Tomáš Strážay, vedúci výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, aj v tomto ročníku analyzuje naše stredoeurópske aktivity v rámci vyšehradskej spolupráce. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2012 v rámci dvoch hlavných častí: prvá mapuje vzťahy SR s krajinami Východného partnerstva a druhá je venovaná slovensko-ruskej relácii. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia určitú autoritu, hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretia časť, ktorá sa zaoberá nástrojmi zahraničnej politiky, pozostáva z textu Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození, Petra Brezániho z RC SFPA a Jána Mihálika zo Saleziánov Dona Bosca, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2012 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Naďalej pokračujeme v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôležitý- mi osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. V roku 2012 opustil tento svet neorenesančný slovenský diplomat, vysokoškolský profesor, polyhistor, multilingvista, spevák, spisovateľ, skladateľ, výtvarník a športový pretekár, a preto sme do tohtoročnej edície zaradili stať o Jurajovi Králikovi, ktorú opäť spracoval skúsený diplomat a historik Miroslav Musil. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a podobne. Pevne veríme, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli pokračovať aj v tomto roku.

• Details
• Contents
• Book Chapters