Državna imovina u Bosni i Hercegovini – geneza problema

Author(s): Ervin Mujkić / Language(s): Bosnian

Nema nikakve sumnje da je pitanje konačnog reguliranja statusa državne imovine u BiH politički osjetljivo i pravno zanimljivo. Uzrok su srastanje entitetskih politika sa strukturama državne vlasti i pokušaji da se ovlada kapitalom koji nosi državna imovina. Podjela državne imovine, koja bi bila provedena isključivo po tzv. teritorijalnom principu, značila bi da je država BiH tvorevina entiteta, te da ona uživa samo one nadležnosti i sredstva koja su joj entiteti izričito prenijeli. Pri tome bi entiteti praktično zadržali kontrolu nad državom u jednom bitnom elementu koji nosi atribut državnosti. Pravno uzev samo je BiH suverena država i jedna od pravnih nasljednica nekadašnje SFRJ, koja je po Sporazumu o sukcesiji naslijedila imovinu bivše države. Iz toga proizlazi da entiteti nisu subjekti tog sporazuma; ovo potvrđuje subjektivitet Bosne i Hercegovine u pogledu državne imovine. Nesporno je, međutim, da svaki nivo vlasti mora imati imovinu koja mu je potrebna za obavljanje njegovih ustavom propisanih funkcija, te se ne smije isključiti mogućnost da se podjela državne imovine izvrši po tzv. funkcionalnom principu. Na taj način bi država BiH, entiteti, Brčko Distrikt, kantoni u FBiH, gradovi i općine dobili u vlasništvo onu imovinu koja im je neophodna za vršenje njihovih nadležnosti prema Ustavu i zakonima, ali bi se zasigurno izigrao princip kontinuiteta vlasništva kao kontinuiteta državnosti.

Oslavy Ľudovíta Štúra ako médium formovania historickej pamäti Slovákov

Author(s): Daniela Kodajová / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Základným znakom osláv a slávností je vytvorenie priestoru a príležitosti na reprezentáciu oslavovanej osoby, inštitúcie či konkrétnej komunity a udalostí, spätých s ich predchádzajúcim vývojom. Pre danú osobu či komunitu majú symbolický význam. Táto symbolika vyvoláva zmyslovú súvislosť, viažu sa k nej emócie a je funkčná iba v určitých väzbách a sociálnych vzťahoch. Platí to i pre festivity, ktoré sú spojené s procesmi formovania moderných národov, ich identít a kolektívnej pamäti. Osláviť pamiatku veľkých ľudí svojho národa slávnosťami a pomníkmi patrí k významným a frekventovaným možnostiam verejnej prezentá- cie každej národnej komunity. Umožňuje jej totiž predviesť želanú formu svojich vlastných dejín, resp. kolektívnej pamäti na prekonaný úsek vývoja, vyčleniť a odlíšiť sa od iných komunít, usmerňovať vlastných členov, predstaviť aktuálnu vnútornú hierarchiu vedúcich postáv i selektívny výber postáv akceptovaný komunitou ako zakladateľská generácia.

Ľudovít Štúr a š(Š)túrovci v múzejnej prezentácii a lokálnej pamäti

Author(s): Ľuboš Kačírek / Language(s): Slovak Publication Year: 0

V historickej pamäti Slovákov sa konštituovalo viacero lokalít a objektov, ktoré sa stali miestom pripomínania Ľudovíta Štúra predovšetkým z hľadiska jeho prínosu pre národné hnutie. V prvom rade išlo o Štúrov hrob na modranskom cintoríne, pričom sa v priebehu dlhodobého vývoja množina pamätných objektov a miest postupne rozširovala. V súčasnosti medzi ne patria nielen rodný dom, či dom, v ktorom Ľ. Štúr zomrel, ale napríklad aj Devínsky hrad, miesto jedného z prvých kolektívnych vystúpení štúrovskej generácie. Niektoré miesta a objekty sa miestom kolektívneho spomí- nania na Štúra (štúrovcov, či dokonca Štúrovcov) stali pomerne neskoro. Napríklad o budove, v ktorej sídlila redakcia Slovenských národných novín a zároveň v nej býval Ľ. Štúr, sa laická verejnosť dozvedela až v roku 1959 vďaka historičke Márii Vyvíjalovej.547 Hoci sa návrhy na umiestnenie pamätnej tabule na mieste, na ktorom pôvodne stál dom s bytom Ľ. Štúra objavili už v spomínanom období, podarilo sa to až v roku 2005. Pritom treba dodať, že pôvodný historický objekt už dnes neexistuje.

Introduction

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English Publication Year: 0

The Slovak community of historians is presently experiencing a relatively rapid change of generations. The professional development of historiography is more and more influenced by the generation of 30 – 40-year-old historians. This is the result of a specific development related to the changes in the society after 1989. At the beginning of the 1990s a considerable portion of scientists left the academic environment. Many of them moved to the private sector or got employed in lucrative positions within the civil service (e.g. diplomatic corps). Researchers compromised by excessive ideological commitment in the previous regime had to leave scientific teams, while others became the victims of radical cuts in employee numbers particularly in the Slovak Academy of Sciences (SAS). However, the situation changed in the second half of the 1990s. New universities were established and required human resources. A better financial situation in the SAS led to the opening of new job positions. At the turn of the 20th and 21st centuries (not only) historical research institutions took on an unusually great number of young scientists. This process was also well reflected in the largest research institution dealing with the history – the Institute of History of the Slovak Academy of Sciences.

1968 – chronológia udalostí

Author(s): Miroslav Londák,Elena Londáková,Slavomír Michálek,Jan Pešek,Pavol Petruf,Stanislav Sikora / Language(s): Slovak Publication Year: 0

V Prahe sa konalo zasadanie ÚV KSČ, na ktorom vyvrcholili rozpory medzi reformným a konzervatívnym krídlom vo vedení strany. Vedúci predstaviteľ konzervatívneho krídla, prvý tajomník ÚV KSČ A. Novotný odstúpil a na jeho miesto zvolili (5. januára) na návrh J. Lenárta slovenského reformného komunistického politika, dovtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSS A. Dubčeka. Tejto „výmene stráží“ na čele KSČ predchádzali dve dôležité udalosti. Prvou z nich bol telefonický rozhovor, ktorý mal prvý tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR A. Novotný s generálnym tajomníkom ÚV KSSZ L. Brežnevom dňa 7. decembra 1967. Počas tohto rozhovoru Novotný požiadal Brežneva o návštevu Prahy. Cieľom pozvania bolo získať Brežnevovu podporu na pripravovanom plenárnom zasadaní ÚV KSČ, ktoré malo rozhodnúť o výsledku dlhšie trvajúceho zápasu vo vedení KSČ a o personálnych zmenách v niektorých najvyšších straníckych funkciách.

Zjednodušený – inštitucionálny pohľad na Martinskú deklaráciu

Author(s): Étienne Boisserie / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Popri zmenách režimov, poprípade štátoprávneho usporiadania, vznikajú aj tzv. studené chronologické medzníky. Tento klasický prístup vytyčuje pevné orientačné body a rozdeľuje minulosť na viac-menej stabilné úseky. Niektoré medzníky však nemožno chápať len týmto spôsobom, ale skôr ako rozhrania, pri ktorých nie je ľahké určiť počiatok a koniec. Zatiaľ čo samotná prvá svetová vojna – pokiaľ ide o vojenské operácie, je rámcovaná začiatkom a ukončením bojov, tento časový úsek sa nevzťahuje na krajiny, ktoré do vojny vstúpili neskôr, alebo z nej vystúpili predčasne. Isté pochybnosti môžu nastať aj ohľadom jej konca, ktorý bol z politických či diplomatických dôvodov oneskorený. Aj samotný rok 1918 nesie v sebe odlišnú symbolickú a historickú váhu, ktorú je v mnohých ohľadoch ťažké izolovať. Zdá sa, že obdobie rokov 1914 – 1918 a rok 1918 predstavovali dlho etapu, ku ktorej bolo chúlostivé pristupovať z chronologického hľadiska. Nevedelo sa, či ich zaradiť do uhorského alebo československého rámca. Z tohto dôvodu sa k nim niekedy pristupuje aj ako k osobitým obdobiam.

Multiperspektivita a jej funkcia vo vyučovaní dejepisu

Author(s): Viliam Kratochvíl / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Jérome Bruner vo svojej eseji o kultúre vzdelávania upozornil, že: „cieľom výučby dejepisu je pomáhať žiakom vytvárať významy, nie riadiť učenie len na zapamätanie významov.“ Jadro jeho myšlienky nielen pamätať, ale aj vytvárať významy upriamuje našu pozornosť na isté znaky tradície. Práve tie, okrem iných, ovplyvňujú nielen charakter či špecifiká historického poznávania v edukačnom prostredí, ale i intenzívnejšie prebiehajúci slovensko-maďarský historicko-didaktický dialóg o tvorbe národných či spoločných učebníc dejepisu.

Medzi legitimitou a mýtom. K typológii modelov historickej pamäti maďarských utečeneckých spolkov medzi dvomi svetovými vojnami

Author(s): Balázs Ablonczy / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Spoločensko-politické pomery medzivojnového Maďarska do značnej miery ovplyvňovala aj existencia a vplyv utečeneckých spoločenstiev. S touto niekoľkostotisícovou masou ľudí sa donedávna nikto príliš nezaoberal. Po práci Istvana Mocsyho z roku 1983 sa takýto výskum rozbehol len v posledných rokoch. Nové informácie sa dozvedáme najmä prostredníctvom prác Csabu Csótiho, Istvána Gergelya Szűtsa a Gábora Aradiho. Problém utečencov predstavuje kultúrny kód horthyovského obdobia. Riešenie tohto problému, ako aj odpovede, ktoré si v súvislosti s ním dávame, sú zároveň aj odpoveďami na riešenie trianonskej traumy a problémov z nej vyplývajúcich. Rozprávanie začínam od spolkov, lebo spolkový život predstavuje obraz vzťahu verejného a spoločenského života par excellence. Na druhej strane, výskum zoskupení pomerne roztrieštenej občianskej spoločnosti v Maďarsku pred rokom 1947 ponúka možnosti aj na skúmanie mentalít jednotlivých utečeneckých spoločenstiev. V predloženom texte sa pokúsim pomocou piatich príkladov ukázať možné formy (seba)organizácie utečencov, ich ciele, funkcie a úlohy, ktoré nadobudli počas svojho pôsobenia. Svoje úvahy prepájam s koncepciou kultúrnej pamäte Jana Assmanna, pomocou ktorej sa pokúsim dopracovať k modelu, ktorý mi umožní dospieť k relevantným záverom v súvislosti so spomínaním/pripomínaním a rituálmi trianonskej traumy.

Kráľovské stretnutia v Bratislave koncom stredoveku

Author(s): Eva Frimmová / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Slobodné kráľovské mesto Bratislava napriek tomu, že malo mimoriadne výhodnú strategickú polohu a disponovalo mnohými možnosťami i atribútmi hlavného mesta, tento štatút v stredovekom Uhorsku nikdy nedosiahlo. Jeho mestské privilégiá potvrdil uhorský kráľ Ondrej III. roku 1291 a jeho hospodársky, politický i spoločenský význam postupne vzrastal. Sídlili tu významné inštitúcie s bohatými duchovnými a kultúrnymi tradíciami; doboví súčasníci chválili polohu i krásu mesta. Nové dimenzie nadobudlo mesto za vlády cisára Žigmunda Luxemburského, ktorý roku 1405 vydal dôležité nariadenie Decretum minus, čím posilnil všeobecne význam a ochranu miest v kráľovstve, ako aj ich hospodársku politiku. V tomto zmysle mala veľký význam pre mesto aj „Zlatá bula pre Bratislavu“ z 27. mája 1464, kde Matej Korvín potvrdil všetky jej predošlé privilégiá. Výrazné posilnenie jej vplyvu nastalo od druhej polovice 15. storočia, čo sa navonok prejavilo zvýšeným počtom žiadostí o udelenie mestského privilégia a prílivom prisťahovalcov najmä z Čiech a Dolného Rakúska. Bratislava mala koncom 15. storočia okolo osem tisíc obyvateľov. V intraviláne žilo približne štyri až päť tisíc obyvateľov; podľa názoru niektorých historikov tu žilo v polovici 15. storočia asi štyri tisíc, iný prameň uvádza najmenej päť tisíc obyvateľov, novší výpočet udáva, že mesto malo roku 1503 štyri tisíc dvesto až štyri tisíc sedemsto obyvateľov. Je to relatívne hodnoverný údaj vzhľadom na to, že sa v intraviláne nachádzalo približne 217 domov. Iný údaj uvádza 650 domov, ale zrejme aj s prímestskými budovami.

Cesty bratislavských mestských funkcionárov na kráľovský dvor v 15. storočí

Author(s): Július Bartl / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Pôvodný zámer spracovať kontakty Bratislavčanov s kráľovským dvorom v priebehu celého 15. storočia sa ukazuje v súčasnosti príliš široký a časovo náročný. Predovšetkým preto, že materiálu k tejto téme je v bratislavskom mestskom archíve značné množstvo a aj keď je tento archív v súčasnej dobe neprístupný, resp. bádanie je značne sťažené, nedá sa obsiahnuť celá problematika v jednej štúdii. Reprezentanti mesta chodili na kráľovský dvor po celé 15. storočie a nepochybne aj predtým. Máme o tom ojedinelý doklad už z druhej polovice 14. storočia (spred roku 1365). Vzhľadom na známu skutočnosť, že v našich mestských archívoch rastie geometrickým radom počet písomností s pribúdajúcimi storočiami, v 14. storočí je počet takýchto údajov oveľa menší. K obvyklým typom listiny pribúdajú v 15. storočí listy – missiles rôznej proveniencie, nielen listy mestských funkcionárov. Len v indexe Inventára listín bratislavského mestského archívu, vydaného doc. Lehotskou a jej spolupracovníkmi je viac ako 80 záznamov z tohto obdobia a to podotýkam, že ich je oveľa viac, pretože pravdepodobne v dôsledku tlačovej chyby vypadli všetky regesty po roku 1471. Takisto heslo „vyslanci bratislavskí“ nezachytáva všetky dokumenty, lebo mnohé sú zaradené pod iným vodiacim heslom.

Vyslanci, poslovia, vyzvedači, špehovia – o spôsoboch šírenia informácií v stredoveku

Author(s): Daniela Dvořáková / Language(s): Slovak Publication Year: 0

„Hlavným informačným médiom“ stredoveku bolo hovorené slovo. Písmo bolo veľmi dlho skôr výnimočne používaným komunikačným prostriedkom a to aj v komunikácii na veľké vzdialenosti, ktorá sa uskutočňovala prostredníctvom poslov a vyslancov. Aj významné posolstvá sa často odovzdávali ústne, písmo sa v takých prípadoch používalo skôr na dosvedčenie identity človeka odovzdávajúceho informácie (odporúčacie listy, v ktorých sa často doslova hovorí, že informácie z úst posla treba brať tak, ako by ich vyslovoval sám odosielateľ posolstva, že ide o hodnovernú osobu, ktorej treba veriť každé slovo a pod.). Často rozhodoval o spôsobe odovzdania správy jej obsah. Ak sa jednalo o informácie, ktoré boli dôverné alebo dokonca tajné, bolo bezpečnejšie poslať ich „ústne“, listu sa totiž mohli zmocniť nežiaduce osoby. Na druhej strane však obsah správy takto poznal ďalší človek, čo v sebe nieslo nielen riziko prezradenia, ale navyše, nie každému bolo príjemné podeliť sa o dôvernosti s poslom. Keď si Gašpar Šlik, pán hradu Holíč vymieňal v štyridsiatych rokoch 15. storočia prostredníctvom poslov korešpondenciu s českým pánom Oldřichom z Rožmberka, v obave, že by listy mohli byť „na škodu“, ho prosil, aby ich po prečítaní trhal. Oldřich ho ubezpečil, že sú v dobrých rukách a zdôraznil, že posol, ktorý ich vzájomné listy dopravuje „ačťkoli sprostný jest a mluviti mnoho neumie, však v schovánie listóv jest opatren“.

Mestská patrónka sv. Alžbeta ako bod stretnutia dynastickej a meštianskej tradície v stredovekých Košiciach

Author(s): Katarína Nádaská / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Identitu stredovekého mesta veľmi silno utváral jeho patrón. Mal charakter bytostne typický pre dané mestské sídlo. Predsa v inštitúcii mestského patróna nachádzame rôzne cudzie prvky, ktoré sa museli stretnúť, komunikovať a premiešať, aby kult patróna dostal podobu typickú pre dané mesto.

Počiatky výsadných miest a mestečiek v Gemeri

Author(s): Monika Skalská / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Do začiatku 15. storočia, teda do obdobia, kedy sa začala v Uhorskom kráľovstve výraznejšie stupňovať diferenciácia miest, zaznamenávame na území Gemerskej župy len 5 lokalít, v prameňoch označovaných ako civitas – Rožňavu, Štítnik, Plešivec, Brzotín a dnešnú obec Gemer. Okrem nich môžeme už v 14. storočí sledovať známky mestskosti aj u Putnoku, Rimavskej Seče, Dobšinej a Jelšavy.

Zoznam použitých skratiek

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Československo-poľské vzťahy v rokoch 1945 – 1948

Author(s): Matej Andráš / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Namiesto úvodu k problematike a historickej etape, ktorá je ústrednou témou tohto príspevku, sa chcem vrátiť k predchádzajúcemu obdobiu. Konkrétne k problému zrušenia plebiscitu v lete 1920. Čo mu však predchádzalo? Pôvodne Najvyššia rada Dohody 27. septembra 1919 na návrh poľskej strany rozhodla, že na sporných územiach Tešínska, Oravy a Spiša sa usporiada plebiscit a termín určili na 24. júl 1920. Urobili sa potrebné opatrenia, aby ľudové hlasovanie prebehlo hladko. V Tešíne (meste) začala pracovať medzinárodná plebiscitná komisia, zložená zo zástupcov veľmocí: Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Japonska. Spravovala plebiscitné územie a mala k dispozícii aj osemdesiat francúzskych vojakov. Napokon sa však plebiscit nekonal. Prečo sa tak stalo, si ozrejmíme na základe najmä poľských prameňov.

The Magic of Image: Astrological, Alchemical and Magical Symbolism at the Court of Wenceslas IV

Author(s): Milena Bartlová / Language(s): English Publication Year: 0

The Czech Renaissance man of letters Václav Hájek of Libočany explained the representations of kingfishers and half naked bathmaidens that he saw painted on some Prague buildings, as records of saucy affairs from the life of the King Bohemia Wenceslas IV. He developed in this way the image of a bad and immoral ruler, coined by the many political and religious enemies acquired by Wenceslas during the almost forty years of his turbulent rule around the year 1400. Three and a half centuries later, Julius Schlosser, the art historian writing in Freud’s Vienna in the 80s of the 19th century, recognized an extensive group of similar symbolic images in the margins of Wenceslas’ illuminated codices. He called them emblems and explained them as a form of aesthetic sublimation of the erotic relationship between the king and his second wife Sophia of Bavaria. In the 1960s, the Czech art historian Josef Krása recognized the deepest sense of the complex symbolic meanings of these images in a celebration of natural life, as opposed to the fetters of social conventions.

The Role of Black Magic in Controlling Social Balance in Moldavian Chango Villages

Author(s): Peti Lehel / Language(s): English Publication Year: 0

This paper is designed to show some rituals succeeding theft of the Moldavian Chango villages, which have been practiced with the same features presumably since the 19th century. We attempt to explain the social historical causes of the “cultural conservation,” for this reason we try to outline the historical context in which these offensive magic rituals have taken shape. In Moldavia there was no witch-hunt and the reason for this fact is questionable. Perhaps there was not because this method of curing was not known and practiced by the elite, by the Church, or probably because the adequate popular beliefs and institutions, which could have supported it, were lacking. Without the records from the witch-hunts we have hardly any sources about the bygone role of magic. As a result of the socio-economic isolation the waves of modernization were fairly late in this region, therefore many elements of the practice of magic have remained with medieval continuity up to now. Thus we can nevertheless identify the past features from the techniques being practiced today and from their narratives kept in the collective remembrance. Although we have still not analysed the functioning of the system as a whole, we can draw attention to some significant characteristics. This is especially justified, since an intensive modernization of Moldavia is now in progress, which has taken decades in the case of other regions and ethnic groups. Owing to the loss of language being advanced because of assimilation, those narratives from which we could reconstruct the past features of the magic penal system and from which we could interpret its present forms of realization could disappear within a short time.

Pokus o komparáciu monografie Ivana Kamenca Po stopách tragédie s niektorými významnými dielami o holokauste v zahraničí

Author(s): Nina Paulovičová / Language(s): Slovak Publication Year: 0

Ivana Kamenca ako historika na domácej Slovenskej akademickej pôde netreba predstavovať. Jeho prácu Po stopách tragédie možno označiť za priekopnícku v štúdiu holokaustu na Slovensku. Druhá edícia Kamencovej knihy v anglickom jazyku, publikovaná roku 2007 pod titulom On the Trail of the Tragedy, nielenže otvára anglicky hovoriacim čitateľom a akademikom možnosť doplniť mozaiku vedomostí európskych dejín 20. storočia, ale taktiež nabáda slovenského akademika, aby toto dielo postavil do dialógu s prácami, ktoré vyprodukovali historici v zahraničí. Takýto pokus o zaradenie historika do celkového kontextu svetovej historiografie považujem osobne za kľúčový, vzhľadom na to, že nám umožní pochopiť nielen význam Kamencovej práce, ale hlavne poukáže na to, ktorým smerom sa historiografia holokaustu na Slovensku môže potencionálne uberať.

Kako ćemo se sjećati korone

Author(s): Lev Rubinštejn / Language(s): Serbian

Ljudsko pamćenje ima ponekad sretnu osobinu da pamti samo ono veselo, lagodno, radosno, smiješno, dirljivo. A ono tužno, strašno, tragično – ne samo da zaboravlja, nego s vremenom boja u sve toplije, sa životom kompatibilne tonove.

Разсъждения върху спомени от бъдещето

Author(s): Atanas Damyanov,Margarita Marinova / Language(s): Bulgarian Publication Year: 0

The present study consists of four parts. In the first part, a synthesized, fragmentary review of cases in which, a priori, the future is foreseen is made - from deep antiquity to our present day, i.e., a memory of the past. In the second part, "sprouts of the future" are captured in a multi-vector aspect. In the third part, based on certain assumptions and through a combination of prognostic methods, the movement of the GDP of a group of countries from 2015 to 2044 is extrapolated. And in the fourth part, our memory of the future is developed. Sketches of the big world picture in 2044 are captured, the changes that have occurred, the location of the major economic powers, the way of organization and connection of individual countries, the emergence of a new factor of production, etc.