Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2011
Yearbook of Slovakia's Foreign Policy 2011

Contributor(s): Peter Brezáni (Editor)
Subject(s): Politics / Political Sciences, Politics, History, Social Sciences, Law, Constitution, Jurisprudence, Geography, Regional studies, International Law, Sociology, Diplomatic history, Modern Age, Economic policy, Government/Political systems, International relations/trade, Security and defense, Military policy, Developing nations, Evaluation research, 18th Century, EU-Accession / EU-DEvelopment, Politics and Identity
Published by: Research Center of the Slovak Foreign Policy Association (RC SFPA)
Keywords: Slovakia; 2011; foreign policy; security; defense; EU; NATO; Eastern policy; Western Balkans; bilateral relations; multilateral relations; Slovak Aid; Slovak ODA; economy; Hungary; Móric Beňovský; identity; brand; embassy; consulate;
Summary/Abstract: Rok 2011 bol pomerne bohatý na udalosti, na ktoré slovenská zahraničná politika musela bezodkladne reagovať. Priniesol tiež množstvo tých, ktoré si nevyžadujú okamžité riešenie, rutinných i takých udalostí, ktorých hladký priebeh považujeme už za samozrejmý. Dlhodobou ambíciou ročenky je zanalyzovať všetky tieto úrovne, avšak limity, ktoré máme, nám nedovoľujú zmapovať všetky oblasti a regióny, v ktorých bola naša zahraničná politika viditeľná či aktívna, ale len tie, ktoré považujeme v príslušnom roku za kľúčové. Takouto kľúčovou európskou témou s dosahom nielen na zahraničnú, ale aj domácu politiku v roku 2011 bolo schvaľovanie eurovalu a s tým súvisiaca debata o hľadaní východiska zo stále pretrvávajúcej krízy a koniec koncov aj o budúcnosti Európskej únie. To, že išlo o naozaj významnú tému, potvrdzuje fakt, že na Slovensku sa konsenzus o riešení tejto otázky dosiahol len za cenu predčasných parlamentných volieb. Za jeden z úspechov našej európskej politiky možno označiť podpísanie prístupovej zmluvy, a teda aj splnenie integračných ambícií Chorvátska, ktoré Slovensko dlhodobo a aktívne podporovalo. Treba vyzdvihnúť i skutočnosť, že aj vďaka podpore slovenskej diplomacie, vrátane aktivít slovenských mimovládnych organizácií, sa podarilo urobiť významný pokrok v prístupovom procese Čiernej Hory. V roku 2011 bolo tiež nevyhnutné sledovať vývoj v blízkom južnom susedstve EÚ, kde dozrievala arabská jar, ktorý naznačil, že ďalší spoločenský, politický a bezpečnostný vývoj bude ešte dosť komplikovaný. Slovensko muselo zaujať stanovisko k občianskej vojne v Sýrii, ozbrojenému zásahu NATO v Líbyi či iránskemu jadrové- mu programu. V oblasti regionálnej spolupráce možno vyzdvihnúť zvládnuté slovenské predsedníctvo vo V4 vrátane dôstojnej oslavy 20. výročia vzniku tohto zoskupenia. Slovensko celkom aktívne pristupovalo k regionálnej spolupráci najmä v oblasti energetiky či Východného partnerstva. Aj vďaka SR sa podarilo navýšiť rozpočet Medzinárodného vyšehradského fondu na projekty zamerané na krajiny Východného partnerstva. Počas nášho predsedníctva sa podarilo v Bratislave podpísať tretiu vyšehradskú deklaráciu. Aj v roku 2011 platilo, že naše vzťahy so susedmi boli dobré. Vláda i MZV SR pokračovali v nekonfrontačnom štýle komunikácie s Maďarskom, čo však neznamená, že sa problémy podarilo vyriešiť. Tieto i ďalšie udalosti roka 2011 si našli priestor v 13. ročenke, a to tak v časti o bilancovaní nášho pôsobenia a presadzovania cieľov, resp. záujmov v medzinárodnom prostredí, analýze uskutočňovania prioritných oblastí našej zahraničnej politiky, ako aj pri hodnotení efektivity nástrojov na jej realizáciu. Už po piatykrát je úvodným odborným príspevkom analýza Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý hodnotí podstatné udalosti v slovenskej európskej politike. Pri svojej analýze berie do úvahy tri rôzne kontexty – miesto SR v súčasnej EÚ, perspektívy budúcej integrácie a domácu tvorbu európskej politiky. Analýzu bezpečnostnej a obrannej politiky Slovenska v roku 2011 s čiastočným presahom do roku 2012 spracoval Ivo Samson, vedúci výskumného programu Medzinárodná bezpečnosť v RC SFPA. Vo svojom príspevku analyzoval jednak slovenskú reflexiu vonkajšieho bezpečnostného prostredia, ako aj vývoj na domácej politickej scéne vrátane vývoja v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV ponúkajúci pohľad na vývoj slovensko-maďarských vzťahov, v ktorých striedanie spolupráce s konfliktnými momentmi pokračovalo aj v roku 2011. Zameriava sa na analýzu našej bilaterálnej relácie, vnútropolitickej dimenzie týchto vzťahov, ako aj vzájomnú spoluprácu. Tomáš Strážay, vedúci výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, už tradične analyzuje naše stredoeurópske aktivity. Jeho text sa primárne zameriava na kľúčové témy z oblasti sektorových priorít, dôraz kladie aj na teritoriálne priority, respektíve formát V4 + a aktivity Medzinárodného vyšehradského fondu. Neobchádza však ani aktuálne výzvy, ktoré súvisia so súčasným dianím v rámci EÚ. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba mapuje vzťahy Slovenska s východnými susedmi v roku 2011 jednak v kontexte nášho predsedníctva vo V4, ako aj v rámci bilaterálnych vzťahov, pričom hlavnú pozornosť venuje vzťahom s Ukrajinou. Ponúka i stručnú charakteristiku vzťahov s Ruskou federáciou. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia určitú autoritu, hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretiu časť, ktorá je venovaná nástrojom zahraničnej politiky, otvára spoločný príspevok Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození, Petra Brezániho z RC SFPA a Jána Mihálika z PDCS, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2011 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Stať venovanú nástrojom zahraničnej politiky uzatvára príspevok Ondreja Gažoviča z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa zameral na hodnotenie slovenskej verejnej diplomacie. Rozhodli sme sa pokračovať aj v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky vytvorenej v minulom roku, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôležitými osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. Keďže v roku 2011 uplynulo 265 rokov od narodenia a 225 rokov od úmrtia prvého šľachtica s identifikovaným slovenským pôvodom, ktorého v modernej terminológii medzinárodných vzťahov možno označiť za ekonomického diplomata, do tohtoročnej edície sme zaradili stať o Móricovi Beňovskom, ktorú spracoval skúsený diplomat a historik Miroslav Musil. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a pod. Pevne veríme, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým tým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí SR a Nadácii Konrada Adenauera za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli pokračovať aj v tomto roku.

• Details
• Contents
• Book Chapters