We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Dejiny sú jedným z najpozoruhodnejších, ale aj jedným z najkomplikovanejších fenoménov ľudskej existencie. Pochopiť ich priebeh, smerovanie, ale aj ich napĺňanie ľudskou činnosťou nie je jednoduché ani len na pohľad. No i napriek tomu, resp. práve preto, musí historická veda, ktorá dostala do vienka úlohu zmapovať ľudskú spoločnosť v jej vývoji, pozorne sledovať všetky stránky jej života, mapovať ich vzájomné dotyky, ich prelínanie, ich konflikty, aby mohla vo fáze syntézy načrtnúť základné tendencie historického vývoja. A tak potom tzv. „veľké dejiny“ s celoštátnym či celonárodným charakterom prezentujú verejnosti proces, ktorým prešla spoločnosť v skúmanom historickom období. Súčasne ukazujú, čo všetko ho determinovalo a posúvalo do tej či onej polohy a ako sa tento proces javil a javí navonok. To následne umožňuje historikom vysloviť charakteristiku spoločnosti a urobiť súd o výsledkoch svojho poznania. No a v tomto okamihu môže bádateľ odrazu stáť na „tenkom ľade“. Jeho charakteristika, ktorá naozaj platí na široké spoločenstvo, v istom momente stráca svoju platnosť. Stráca ju vlastne vtedy, keď ju chceme mechanicky aplikovať na jednotlivé zložky spoločnosti, na ich vývoj, na ich vlastné „malé“ dejiny.
More...
Ochrana národnostných a rasových menšín, zakotvená vo versaillských mierových zmluvách a vzťahujúca sa i na Nemecko, nielenže v tejto krajine od roku 1933 prestala platiť, ale do popredia sa dostal nový fenomén – úplné popretie rovnosti človeka pred zákonom, predovšetkým na základe rasového princípu. Pri transformácii demokratického politického systému na nový – totalitný – došlo teda v chápaní vzťahu politiky a práva k zásadným zmenám. Nemeckí národní socialisti, vychádzajúc z ideologických zásad Hitlerovho Mein Kampf presadili názor, že zákony nepomôžu, dôležitejšia je vraj „instinktivně cítěná potřeba německého národa“. V týchto intenciách vyhlásil roku 1933 poslanec ríšskeho snemu za NSDAP Dr. Freisler: „Co pak tu záleží na nějakém rozhodnutí státního dvora! Pryč se směšnou posvátností paragrafů! Národ přece neobětuje vlastní život pro pár paragrafů.“ Pre tých, ktorým totalitná ideológia imponovala, to znamenalo prekročenie morálneho Rubikonu. „Podle nacistické theorie je zákon toliko zbraní v politickém boji. Kerrl, státní úředník, který se stal ministrem spravedlnosti v Prusku, tvrdil v prvních dnech revoluce, že se zákon musí zbavit posedlosti ‘mrtvou objektivností’, tohoto žalostného dědictví liberalismu. Hitler tento názor schválil.“
More...
The author deals with the relationship between the Vatican, through its system of legal and ethical values, to women and Jews. Then the relationship of law and ethics is transferred to the field of modern society, considering the different views of the genocide, some of which are unethical and based on a distinctive conception of genocide in the light of political and ideological needs.
More...
Grounded on Giorgio Agamben's assertion that once the historical, technical and legal context of the Jewish genocide has been sufficiently clarified, we are facing a serious challenge when we really seek to understand it and becomes more thought-provoking when we try to represent it. The difference between what we know about the Holocaust and how this delicate issue should be represented is facing major challenges in the context of content abundance on both Holocaust classical analyses or contemporary digital formats.Contemporary society is facing ethical and emotional limitation regarding Holocaust representation. What is the right way to represent the Holocaust after eight decades since the Holocaust took place is one of the relevant questions that arises in this context? How to live, what to do, and how do the consequences of my actions affect society after the Holocaust experience,are some of the quests of Elie Wiesel’s life. The paper will highlight how his storytelling provides some guidelines for shaping a possible good way of representing the Holocaust and what are its resources. It will also illustrate what are the ethical components of his storytelling that constitute an example of ethical conduct and give some relevant suggestions on how to instrument them in order to place Holocaust representation on a progressive way of reflection.
More...
Preko dvije hiljade godina, sinagoga je bila dom jevrejskoj zajednici, a time je imala odgovornost da ispunjava duhovne, intelektualne i emocionalne potrebe svojih pripadnika. Zajednica je središnja ideja judaizma; kako kaže jevrejska feministička teologinja pionirka Judith Plaskow: “Odnos s Bogom je posredovan zajednicom i izražava se u zajednici”. U srži je zavjetnog odnosa između Boga i ljudi.
More...
Radikalnost povijesnog djelovanja Židova Isusa Krista pokazuje se, između ostalog, nekonvencionalnim ponašanjem prema ženama u tadašnjem patrijarhalnom društvu. Radikalnost ne dotiče samo njega, nego su primjer radikalnosti sve revolucionarne žene koje su napuštale svoje domove (što je bilo apsolutno neprimjereno ponašanje) kako bi bile u krugu Isusovih učenica. Vjeri u uskrsnuće, temelju i vrhuncu kršćanske vjere, svjedočile su žene. Njih je, pak, tadašnje židovstvo smatralo nepouzdanim u svjedočenju te zbog toga nisu mogle biti svjedokinje na sudu. Ipak su odabrane da svjedoče fundament kršćanske vjere. (Brown, 1996: 137) Iako su povijest i pisana riječ zanemarivale važnost žena koje su okruživale Isusa, on je zajedno s njima sudjelovao u revolucionarnom uvođenju žena u temelje vjere koja nadilazi spolne i rodne podjele. Isus je s pojedinim ženama iz evanđelja razgovarao i otvarao se o bitnim vjerskim iskustvima, kao s nijednim muškarcem. Primjer su Samarijanka, Kanaanka, Marija iz Betanije, Marta, te mnoge druge žene o kojima piše Rebeka Jadranka Anić u knjizi Žene u crkvi i društvu.
More...