We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Az elmúlt két évtized magyar külpolitikájáról
More...
Od vzniku SR v roku 1993 prevládol v súvislosti s prioritami zahraničnej politiky široký vnútorný konsenzus. Parlamentné strany, z ktorých odvtedy pozostávali vlády SR, si vo svojich vládnych programoch predsavzali stať sa partnerom vyspelých demokratických krajín a čo najskôr dosiahnuť členstvo v rozhodujúcich integračných štruktúrach západného sveta – Severoatlantickej aliancii a Európskej únii.1 V roku 1997 však boli prijaté dve dôležité rozhodnutia – v júli na madridskom samite o rozšírení NATO a v decembri na luxemburskom samite o spôsobe ďalšieho rozšírenia Únie. Slovensko sa neocitlo medzi kandidátmi na členstvo ani v jednom prípade. V roku 1997 sa skončila prvá etapa zahraničnej politiky SR. Skončila sa fiaskom z hľadiska plnenia úloh, ktorými slovenskú diplomaciu poverovali vlády a občania SR.
More...
A number of organizations and institutions during five years take a part in regulating Balkans conflict, between them: EU, UN, OSCE, etc. The author analyzes basic stages in the process of negotiations, especially the Carrington’s plan, Vance-Owen peace plan, conferences in London and Dayton. The author focused special attention on the attitude of Serbs in these negotiations. The conclusion is that the representatives of the negotiation institutions did not were objective and were biased to the detriment of Serbs? interests. Results of Balkans crisis were strengthens of the power in regulation of conflicts, and leading role at applying a force have NATO and USA.
More...
I am glad that today for the third time based on an initiative of the Slovak Institute for International Studies the Evaluation Conference focused on foreign policy of the Slovak Republic is being held. I appreciate that a space for opinion presentation is given alongside the Government and the Parliament representatives to the parliamentary opposition, representatives of non-governmental organisations and think tanks. I believe the field of foreign policy based on national interests gives room for building wider political and social consensus. Today's Evaluation Conference is the last one during the election period of this cabinet so it gives us a possibility not only to look back to the past year but also to wider recapitulation of what the Slovak Republic has reached in an international domain since the parliamentary elections in 1998.
More...
On a threshold of a new century and a new millennium in the North Atlantic space the theme of concluding integration of Central European and some East European countries into two big international communities - The Atlantic Alliance and European Union becomes still more and more urgent. They are, of course, communities of different character and namely orientation. But they are interconnected by fundamental principles of values expressed usually by words as freedom, democracy and free market, and agreeing conclusions in evaluating tragic historical experiences of the 20th century.
More...
Rád som prijal pozvanie prehovoriť na podujatí, ktoré si kladie za cieľ založiť tradíciu pravidelného bilancovania celého komplexu slovenskej zahraničnej politiky na všet- kých úrovniach. Považujem to za veľmi podnetný počin tým skôr, že za uplynulý rok 1999 je čo hodnotiť a toto konštatovanie je o to príjemnejšie, že tento rok bol skutoč- ne prelomový a priniesol veľký pokrok v oblasti, ktorá je pre zahraničnú politiku Slovenska kľúčová. Je ňou úsilie integrovať sa do európskych a euroatlantických zo skupení a ich prostredníctvom zaujať miesto v spoločenstve demokratických štátov Európy, ktoré Slovensku právom prináleží.
More...
Zahraničnú politiku každého štátu ovplyvňuje množstvo faktorov: geografická poloha, veľkosť územia, ekonomický potenciál, stav ozbrojených síl, zvláštnosti historického vývoja, kultúrne tradície, postavenie v systéme medzinárodných vzťahov. Kľúčovú a často priamo určujúcu úlohu zohráva v zahraničnopolitickom smerovaní tohoktorého štátu aj celkový charakter vnútropolitického vývoja (typ politického režimu, stabilita mocenských inštitúcií, pôsobenie hlavných politických aktérov, stav politickej kultúry). Mimoriadne dôležitý význam nadobudla pre Slovenskú republiku po rozdelení ČSFR v roku 1993 účasť na integračných procesoch. Integračné úsilia boli podmienené dvoma základnými faktormi, vonkajším a vnútorným. Prvý, vonkajší, súvisel s celkom pochopiteľnou snahou malého štátu, ktorým Slovenská republika je, stať sa súčasťou formujúcich sa medzinárodných, resp. nadnárodných štruktúr založených na princípoch demokratickej integrácie, poskytujúcej malým štátom nezanedbateľné výhody. Druhý, vnútorný, súvisel s modelom spoločenskej transformácie po kolapse komunistického režimu. Cieľom transformácie v krajinách strednej Európy vrátane bezprostredných susedov SR malo byť vytvorenie spoločnosti liberálno- demokratického typu s fungujúcou trhovou ekonomikou, pluralitným politickým systémom, právnym štátom, efektívnou ochranou ľudských práv a občianskych slobôd. Práve tento typ spoločnosti je príznačný pre členské štáty dvoch najvýznamnejších integračných zoskupení, EÚ a NATO, do ktorých sa SR hlási. Pochopiteľne, úsilie stredoeurópskych štátov vstúpiť do týchto zoskupení pôsobí na tieto štáty vysoko motivujúco z hľadiska napredovania transformačných procesov. Keďže je zrejmé, že členstvo v obidvoch spomínaných zoskupeniach môže významne prispieť k celkovej stabilizácii spoločenského vývoja a k upevneniu dosiahnutých výsledkov transformácie, zmysel zmien, ktoré sa začali na Slovensku odvíjať po roku 1989, by sa dal vyjadriť heslom Späť do Európy. Logika vývoja po kolapse komunizmu v strednej Európe bola totiž neúprosná. Ak si tá-ktorá krajina predsavzala vybudovať politické a ekonomické základy demokratickej spoločnosti, nevyhnutne sa musela zapojiť do procesov, ktoré ju približovali k spoločenstvu štátov založenému na systéme univerzálnych hodnôt slobody, demokracie a trhu. Keďže o účasť na integračných procesoch sa usilujú aj krajiny bezprostredne susediace so Slovenskom, stávajú sa integračné pozície SR faktorom významne ovplyvňujúcim jej bilaterálne vzťahy s ČR, Poľskom a Maďarskom, ako aj intenzitu multilaterálnej regionálnej spolupráce. Vychádzajúc z horeuvedeného, môžeme tvrdiť, že podobne ako v iných stredoeurópskych štátoch, aj na Slovensku sa spoločenská transformácia po páde komunistického režimu a zapojenie sa do procesov európskej integrácie ukázali ako dve strany tej istej mince.
More...