Slovensko-poľské vzťahy: historické pozadie a regionálny kontext
Slovak-Polish relations: historical background and regional context

Author(s): Mateusz Gniazdowski, Tomáš Strážay
Subject(s): Politics, Diplomatic history, Political history, International relations/trade, EU-Approach / EU-Accession / EU-Development
Published by: Research Center of the Slovak Foreign Policy Association (RC SFPA)
Keywords: Slovakia; Poland; relations; historical background; region; context;
Summary/Abstract: Pavol Lukáč označil v roku 1998 vzťahy Slovenska a Poľska ako vzťahy susedov „obrátených k sebe chrbtom“.1 Za týmto tvrdením sa skrýva(-la) istá nespokojnosť, no na druhej strane môžeme argumentovať, že navzájom sa k sebe môžu obrátiť iba tí, ktorí si navzájom dôverujú. Obe interpretácie vystihujú viac ako dve dekády slovensko-poľskej spolupráce: kontinuálne budovanie dobrého susedstva, v ktorom sa už urobilo veľa, ale v ktorom je stále veľký potenciál na ďalší rozvoj. Slovensko delí s Poľskom 541-kilometrová hranica, ktorá vedie naprieč Karpatmi. Tie už stáročia tvoria prirodzenú bariéru medzi dvomi časťami strednej Európy. Geopolitický efekt Karpát sa odzrkadlil aj na odlišnom politickom vývoji v obidvoch krajinách. V Poľsku prebiehali najvýznamnejšie historické interakcie na trase východ – západ a na Slovensku, ktoré bolo po stáročia súčasťou severnej časti Uhorského kráľovstva, bol ťažiskom zvyčajne Dunaj. Aj keď v histórii možno nájsť príklady intenzívnych poľsko-uhorských vzťahov, v ktorých hrali Slováci a dnešné územie SR dôležitú úlohu, Karpaty obe „krajiny“ viac rozdeľovali, ako spájali. Tento stav pretrváva až do súčasnosti a jedným z jeho prejavov je aj nedostatočne rozvinutá dopravná infraštruktúra. Preto je aj hranica vedúca cez Karpaty historicky najstabilnejšou hranicou Poľska a spolu s hranicou s Českom tiež najstabilnejšou hranicou Slovenska.

• Details
• Contents