Súčasné slovensko-poľské vzťahy
Current Slovak-Polish relations
Contributor(s): Piotr Samerek (Editor), Tomáš Strážay (Editor), Mateusz Gniazdowski (Editor)
Subject(s): Politics, Political history, Economic policy, Environmental and Energy policy, International relations/trade, Security and defense, Transformation Period (1990 - 2010), Present Times (2010 - today), EU-Approach / EU-Accession / EU-Development, Geopolitics
Published by: Research Center of the Slovak Foreign Policy Association (RC SFPA)
Keywords: Slovakia; Poland; foreign policy; relations; economy; security; transport; border; geopolitics;
Summary/Abstract: Európa i svet sa menia priamo pred našimi očami. Na základe demokratických procesov sa moci ujímajú nové politické zoskupenia, zatiaľ čo iné zanikajú alebo prechádzajú do opozície. Záujmy štátov sú predmetom nepretržitej reflexie, menia sa tiež ciele a spôsoby realizácie zahraničnej politiky. Z pohľadu každej krajiny zohrávajú susedia a dobré susedské vzťahy vždy dôležitú úlohu. Nejde zakaždým o samozrejmosť – vzťahy so susedmi neraz zaťažujú rôzne historické bremená, jednotlivé krajiny sa rôznia v názoroch či zahraničnopolitických prioritách.
- E-ISBN-13: 978-80-89356-45-4
- Print-ISBN-13: 978-80-89356-45-4
- Page Count: 115
- Publication Year: 2016
- Language: Slovak
Súčasné slovensko-poľské vzťahy
Súčasné slovensko-poľské vzťahy
(Current Slovak-Polish relations)
- Author(s):Dušan Krištofík, Leszek Soczewica
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, International relations/trade, Editorial
- Page Range:5-6
- No. of Pages:2
- Keywords:Poland; Slovakia; foreign policy; relations; editorial;
- Summary/Abstract:Európa i svet sa menia priamo pred našimi očami. Na základe demokratických procesov sa moci ujímajú nové politické zoskupenia, zatiaľ čo iné zanikajú alebo prechádzajú do opozície. Záujmy štátov sú predmetom nepretržitej reflexie, menia sa tiež ciele a spôsoby realizácie zahraničnej politiky. Z pohľadu každej krajiny zohrávajú susedia a dobré susedské vzťahy vždy dôležitú úlohu. Nejde zakaždým o samozrejmosť – vzťahy so susedmi neraz zaťažujú rôzne historické bremená, jednotlivé krajiny sa rôznia v názoroch či zahraničnopolitických prioritách.
Slovensko-poľské vzťahy: historické pozadie a regionálny kontext
Slovensko-poľské vzťahy: historické pozadie a regionálny kontext
(Slovak-Polish relations: historical background and regional context)
- Author(s):Mateusz Gniazdowski, Tomáš Strážay
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, Diplomatic history, Political history, International relations/trade, EU-Approach / EU-Accession / EU-Development
- Page Range:7-24
- No. of Pages:18
- Keywords:Slovakia; Poland; relations; historical background; region; context;
- Summary/Abstract:Pavol Lukáč označil v roku 1998 vzťahy Slovenska a Poľska ako vzťahy susedov „obrátených k sebe chrbtom“.1 Za týmto tvrdením sa skrýva(-la) istá nespokojnosť, no na druhej strane môžeme argumentovať, že navzájom sa k sebe môžu obrátiť iba tí, ktorí si navzájom dôverujú. Obe interpretácie vystihujú viac ako dve dekády slovensko-poľskej spolupráce: kontinuálne budovanie dobrého susedstva, v ktorom sa už urobilo veľa, ale v ktorom je stále veľký potenciál na ďalší rozvoj. Slovensko delí s Poľskom 541-kilometrová hranica, ktorá vedie naprieč Karpatmi. Tie už stáročia tvoria prirodzenú bariéru medzi dvomi časťami strednej Európy. Geopolitický efekt Karpát sa odzrkadlil aj na odlišnom politickom vývoji v obidvoch krajinách. V Poľsku prebiehali najvýznamnejšie historické interakcie na trase východ – západ a na Slovensku, ktoré bolo po stáročia súčasťou severnej časti Uhorského kráľovstva, bol ťažiskom zvyčajne Dunaj. Aj keď v histórii možno nájsť príklady intenzívnych poľsko-uhorských vzťahov, v ktorých hrali Slováci a dnešné územie SR dôležitú úlohu, Karpaty obe „krajiny“ viac rozdeľovali, ako spájali. Tento stav pretrváva až do súčasnosti a jedným z jeho prejavov je aj nedostatočne rozvinutá dopravná infraštruktúra. Preto je aj hranica vedúca cez Karpaty historicky najstabilnejšou hranicou Poľska a spolu s hranicou s Českom tiež najstabilnejšou hranicou Slovenska.
Slovensko a Poľsko v Európskej únii
Slovensko a Poľsko v Európskej únii
(Slovakia and Poland in the European Union)
- Author(s):Vladimír Bilčík, Jakub Groszkowski
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, Political history, International relations/trade, Transformation Period (1990 - 2010), Present Times (2010 - today), EU-Approach / EU-Accession / EU-Development
- Page Range:25-38
- No. of Pages:14
- Keywords:Slovakia; EU; Poland; relations; foreign policy;
- Summary/Abstract:Debata oboch krajín o členstve v Európskych spoločenstvách sa začala v 90. rokoch pod heslom „Návrat do Európy“, pokračovala prístupovým procesom, v ktorom sa Poľsko a Slovensko spolu s ďalšími štátmi Vyšehradskej skupiny snažili koordinovať integračné úsilie. Na Slovensku toto obdobie výrazne poznačila vláda premiéra Vladimíra Mečiara a jej hoci relatívne krátky, ale o to viac dramatický spor o alternatívach zahraničnopolitickej orientácie SR (1994 – 1998). Naopak Poľsko, napriek meniacim sa vládam, udržiavalo jasný geopolitický kurz smerom na západ a hlavné politické strany tento zahraničnopolitický konsenzus rešpektovali.
Slovensko-poľská hospodárska spolupráca
Slovensko-poľská hospodárska spolupráca
(Slovak-Polish Economic Cooperation)
- Author(s):Mateusz Gniazdowski, Monika Olech, Vladimír Benč
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, Political history, Economic policy, Environmental and Energy policy, International relations/trade, Transformation Period (1990 - 2010), Present Times (2010 - today), EU-Approach / EU-Accession / EU-Development
- Page Range:39-53
- No. of Pages:15
- Keywords:Slovakia; Poland; foreign policy; relations; economy; cooperation;
- Summary/Abstract:Po rozpade východného bloku začali Slovensko, ktoré sa v roku 1993 stalo samostatným nezávislým štátom, ako aj Poľsko znovu definovať, resp. tvoriť svoju zahraničnú politiku a kresliť mapu hospodárskych záujmov. Prirodzeným dôsledkom odklonu od sovietskeho vplyvu bolo obrátenie sa na západ Európy. Ten mal nielen pomôcť nastoliť nový politický poriadok, ale bol aj akousi hospodársky „zasľúbenou oblasťou“. Bolo treba vykonať zásadné štrukturálne reformy a transformovať centrálne plánované ekonomiky na trhové hospodárstvo. Prvé roky budovania voľného trhu v oboch krajinách charakterizoval kolaps obchodnej výmeny a pokles hospodárskej spolupráce. Hospodárske väzby medzi oboma krajinami bolo treba budovať od základov. Rozvoj súkromného podnikania v rámci cezhraničnej výmeny vzrastal vďaka „živelnému“ obchodu, ale hospodárska spolupráca v rámci trhových podmienok si vyžadovala nový inštitucionálny rámec. Po vzniku samostatného Slovenska boli relatívne rýchlo uzavreté štandardné bilaterálne dohody – konkrétne dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia a dohoda o vzájomnej podpore a ochrane investícií (obidve z 18. augusta 1994) –, avšak najdôležitejšiu úlohu postupne zohrávali predovšetkým regionálna dohoda o voľnom obchode (CEFTA), prístupový proces do EÚ, samotná implementácia acquis, a nakoniec zapojenie sa do jednotného trhu EÚ v roku 2004.
Slovensko-poľská spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany
Slovensko-poľská spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany
(Slovak-Polish Cooperation in the Field of Security and Defense)
- Author(s):Samuel Goda, Jakub Groszkowski
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, Political history, International relations/trade, Security and defense, Military policy, Transformation Period (1990 - 2010), Present Times (2010 - today), EU-Approach / EU-Accession / EU-Development
- Page Range:54-65
- No. of Pages:12
- Keywords:Slovakia; Poland; security; defense; cooperation; policy;
- Summary/Abstract:Bezpečnosť je často skloňovaným pojmom v agende spolupráce krajín strednej Európy. Jednotlivé krajiny a ich vlády však oblasti bezpečnosti a obrany prisudzujú rôznu mieru dôležitosti. Nasledujúci text sa venuje nielen analýze spolupráce v oblasti bezpečnosti medzi Slovenskom a Poľskom od roku 1993, ale ponúka aj komparáciu vzájomných postojov
Koniec „vzdialeného susedstva“? Slovensko-poľská energetická spolupráca
Koniec „vzdialeného susedstva“? Slovensko-poľská energetická spolupráca
(The End of the "Distant Neighborhood"? Slovak-Polish Energy Cooperation)
- Author(s):Tomasz Dąborowski, Alexander Duleba
- Language:Slovak
- Subject(s):Philosophy
- Page Range:66-80
- No. of Pages:15
- Keywords:Slovakia; Poland; relations; economy; energy; policy;
- Summary/Abstract:Povrchný pohľad na energetickú situáciu Poľska a Slovenska sugeruje, že história energetickej spolupráce obidvoch krajín je bielym nepopísaným papierom. Aj napriek geografickej blízkosti obidve krajiny celý čas fungujú skoro ako „energetické ostrovy“ medzi sebou – chýba im prepojenie plynovej a ropnej infraštruktúry, a elektroenergetické siete majú len jedno prepojenie. Momentálne je história energetickej spolupráce obidvoch krajín dosť bohatá. Počas prvých dvoch dekád Poľsko aj Slovensko v sfére energetiky boli párom „vzdialených susedov“ – často prijímali národné stanovisko s myšlienkou o svojej energetickej politike a sporadicky spolu konzultovali otázky týkajúce sa energetickej politiky. Avšak obe krajiny začali aktívne spolupracovať od obdobia plynovej krízy, t. j. od roku 2009, a aby sa urýchlil proces vytvárania spoločného trhu s energiou v Európskej únii. Varšava a Bratislava spolupracujú v prospech rozvoja plynárenskej infraštruktúry a vytvorenia regionálneho trhu s plynom a elektrinou. Koordinujú svoju činnosť v oblasti energetickoklimatickej politiky EÚ. Je to časť širšej, regionálnej spolupráce v rámci V4 a iných foriem spolupráce EÚ. Vďaka čoraz užšej regionálnej spolupráci Poľsko a Slovensko sú na dobrej ceste prelomiť vzájomnú energetickú izoláciu.
Dopravná infraštruktúra a cezhraničná spolupráca
Dopravná infraštruktúra a cezhraničná spolupráca
(Transport Infrastructure and Cross-border Cooperation)
- Author(s):Tomáš Strážay, Mateusz Gniazdowski
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, Economic policy, International relations/trade, EU-Approach / EU-Accession / EU-Development, Transport / Logistics
- Page Range:81-95
- No. of Pages:15
- Keywords:Slovakia; Poland; relations; transport; infrastructure; cross-border cooperation;
- Summary/Abstract:Z pohľadu Slovenska je Poľsko považované za jedného z najdôležitejších bilaterálnych partnerov – za partnera strategického významu. Je to druhý najväčší sused Slovenska, pokiaľ berieme do úvahy členstvo v EÚ, je Poľsko dokonca prvé. Z pohľadu Poľska je Slovensko takisto vnímané ako dôležitý partner, a to tak z ekonomického, ako aj politického hľadiska. Slovensko-poľská hranica je druhá najdlhšia hranica Slovenska, a to isté platí pre Poľsko – význam intenzívnej cezhraničnej spolupráce preto nemožno prehliadnuť. Aj napriek týmto predispozíciám však dodnes neexistuje štvorprúdová diaľnica, ktorá by spájala obe krajiny, žiadny plynový interkonektor a žiadne priame letecké spojenie medzi hlavnými mestami. Počas posledných 23 rokov sa Poľsko a Slovensko stali úzko spolupracujúcimi politickými partnermi, ktorí majú podobné záujmy na úrovni EÚ i na regionálnej úrovni (V4), pokiaľ však ide o rozvoj sektorovej spolupráce v doprave, úspechy nie sú zďaleka uspokojivé. Skromný zoznam spoločných úspešných projektov je tiež dôvodom, prečo sa tento sektor postupne dostal medzi strategické politické priority. Týka sa to nielen Poľska či Slovenska, ale aj Vyšehradskej skupiny ako takej. Vyšehradské krajiny už v roku 1991 deklarovali, že rozvoju dopravnej infraštruktúry budú venovať zvláštnu pozornosť, uvedomujúc si jej význam pre rozvoj vzájomných obchodných vzťahov.
Východná politika Slovenska a Poľska: rozdiely a podobnosti
Východná politika Slovenska a Poľska: rozdiely a podobnosti
(Eastern Policy of Slovakia and Poland: differences and similarities)
- Author(s):Alexander Duleba, Adam Eberhardt
- Language:Slovak
- Subject(s):Politics, International relations/trade, EU-Approach / EU-Accession / EU-Development, Geopolitics
- Page Range:96-113
- No. of Pages:18
- Keywords:Poland; Slovakia; relations; eastern policy; differences; similarities;
- Summary/Abstract:Vzťahy s východnými susedmi patria medzi kľúčové agendy zahraničnej politiky Poľska a Slovenska. Obidve krajiny majú vonkajšiu východnú hranicu EÚ i NATO a sú v oveľa väčšej miere než iné členské krajiny Únie i Aliancie vystavené vplyvom vyplývajúcim z vývinu v krajinách východnej Európy. Je preto prirodzené, že Poľsko a Slovensko v porovnaní s inými členskými krajinami Únie i Aliancie oveľa intenzívnejšie vnímajú svoje záujmy v regióne. Zároveň, projekcia záujmov Slovenska, resp. Poľska voči krajinám východnej Európy zohrala významnú úlohu i pri rozvoji bilaterálnych slovensko-poľských vzťahov za posledných viac než 20 rokov. Na jednej strane je možné konštatovať, že v uplynulých dvoch dekádach došlo k značnej konvergencii vnímania záujmov vo východnej Európe zo strany poľských i slovenských politických elít, avšak zároveň možno konštatovať i to, že vo východnej politike obidvoch krajín i naďalej pretrvávajú odlišnosti.
Autori
Autori
(Authors)
- Author(s):Author Not Specified
- Language:Slovak
- Subject(s):Scientific Life
- Page Range:114-115
- No. of Pages:2
- Keywords:about authors;
