Národný front na Slovensku v rokoch 1945 – 1948
National Front in Slovakia in the years 1945 - 1948

Author(s): Michal Barnovský
Subject(s): Political history, Recent History (1900 till today), Nationalism Studies, WW II and following years (1940 - 1949), Post-War period (1950 - 1989)
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; Czechoslovakia; National Front; WWII; postwar; resistance; communists; Agrarian party;
Summary/Abstract: Vpríspevku sa pokúsim o stručnú charakteristiku funkcie, činnosti a štruktúry Národného frontu na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. Národný front vznikol v procese hnutia odporu proti fašizmu (nacizmu) a ako politický základ ľudovodemokratického režimu sa začal utvárať v myšlienkovej podobe na sklonku druhej svetovej vojny. Rozhodujúci krok v tomto smere sa urobil počas moskovských rokovaní prezidenta Edvarda Beneša s vedúcimi činiteľmi komunistického exilu v Sovietskom zväze v decembri 1943 a na Slovensku po prijatí Vianočnej dohody 1943. Edvard Beneš vo svojich pamätiach napísal, že vtedy v Moskve v diskusii prvýkrát padla otázka o Národnom fronte v tom zmysle, že ho po oslobodení utvoria vládne strany, ktoré vypracujú spoločný program a zaviažu sa ho solidárne plniť. Ďalej uvádza, že aj s týmto plánom súhlasil. Priebeh rokovania o tejto otázke podrobnejšie vysvetlil Klement Gottwald v liste československým komunistom v londýnskom exile z 21. decembra 1943, kde o. i. napísal: „Prezident sám prišiel s názorom, že vláda v oslobodenej republike musí byť vybudovaná na iných základoch, než tomu bolo doposiaľ. Základom, jadrom a vedúcou silou novej vlády musí byť podľa prezidenta blok troch strán: komunistov, sociálnych demokratov a českých socialistov. Vedľa tohto bloku majú byť vo vláde zastúpené zložky tzv. stredu a živly tzv. konzervatívne (lidovci, agrárnici). Vyslovili sme principiálny súhlas s názorom prezidenta a zdôraznili sme, že vedúci blok troch strán (...) nesmie vystupovať a cítiť sa ako nejaký blok ,ľavicový‘, ale ako predstaviteľ všetkých základných zložiek národa...“ Agrárna strana nakoniec nebola pripustená k životu, a to nielen pre odpor komunistov, ale aj preto, že si to z konkurenčných dôvodov nepriali ani ostatné politické strany.

• Details
• Contents