Zahraničná politika Slovenskej republiky: východiská, stav a perspektívy
Foreign Policy of the Slovak Republic: starting points, status and perspectives

Author(s): Alexander Duleba, Pavol Lukáč, Miroslav Wlachovský
Subject(s): Politics, Diplomatic history, Political history, International relations/trade, Transformation Period (1990 - 2010), EU-Approach / EU-Accession / EU-Development
Published by: Research Center of the Slovak Foreign Policy Association (RC SFPA)
Keywords: Slovak Republic; politics; foreign policy; starting point; status; perspectives;
Summary/Abstract: Zahraničná politika je jedným zo základných znakov suverenity štátu. Predstavuje súhrn stanovených cieľov, nástrojov a postupov, prostredníctvom ktorých štát presadzuje svoje záujmy v zahraničí. Úspešnosť zahraničnej politiky závisí od viacerých vnútorných a vonkajších faktorov, medzi ktoré patria predovšetkým: miera vnútorného konsenzu pri definovaní národných záujmov, tradície a skúsenosti pri plánovaní a uskutočňovaní zahraničnej politiky, jej inštitucionálne zabezpečenie, úroveň prípravy ľudských zdrojov, charakter medzinárodného prostredia a pod. Cieľom našej práce je analýza medzinárodného postavenia a zahraničnej politiky Slovenskej republiky po piatich rokoch existencie samostatného štátu, rovnako ako i pokus o načrtnutie možného modelu efektívnej zahraničnej politiky pre Slovensko v krátkodobom i strednodobom výhľade. Slovensko získalo štátnu samostatnosť v roku 1993 po rozdelení Česko-Slovenskej federatívnej republiky. Veľmi rýchlo dosiahlo medzinárodné uznanie a úspešne nadviazalo diplomatické vzťahy s kľúčovými krajinami sveta. Od vzniku SR prevládol široký vnútorný konsenzus ohľadom priorít zahraničnej politiky. Slovenská republika si predsavzala za cieľ stať sa partnerom vyspelých demokratických krajín a čo možno najskôr dosiahnuť členstvo v rozhodujúcich inštitúciách a integračných štruktúrach západného sveta. V roku 1997 však boli prijaté dve dôležité rozhodnutia – v júli o rozšírení Severoatlantickej aliancie a v decembri o spôsobe rozšírenia Európskej únie. Slovensko sa neocitlo medzi poprednými kandidátmi na členstvo ani v jednom prípade. Zlyhala slovenská zahraničná politika? Aké faktory ovplyvnili jej neúspech? Slovensku chýbajú tradície štátnosti, dlho bolo len spravovaným územím. Aj Slovenskú republiku z obdobia 1939 – 1945 možno vnímať ako nesuverénny, satelitný štátny útvar, ktorý vznikol z vôle alebo skôr blahosklonnosti nacistického Nemecka. Niekoľko dní po zrode vtedajšieho slovenského štátu bola podpísaná nemecko-slovenská obranná zmluva, ktorá slovenskú vládu zaväzovala „uskutočňovať svoju politiku v zhode s nemeckou vládou a svoje sily organizovať v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou“. Vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1939 síce získala jeho zahraničná politika vonkajšie atribúty, ako napr. príslušné rezortné ministerstvo, diplomatické zastúpenie v zahraničí, prijatie diplomatov – vyslancov krajín, ktoré nový štát uznali a pod., mala teda zahraničnú službu, avšak nemala vlastnú koncepciu zahraničnej politiky. Bola skôr len vykonávateľom a nástrojom nemeckej zahraničnej politiky. Absenciu tradície suverénneho štátu kompenzujú slovenskí politici mýtom o tisícročnom zápase o samostatné Slovensko. Tento mýtus nie je možné oprieť o historické fakty. Aj rozdelenie Československa a vznik nástupníckych štátov sa síce udiali v súlade so zákonom, teda legálne, ale nie legitimne – neboli podporené vôľou občanov vyjadrenou v referende.

• Details
• Contents