Úlohy univerzít v dynamike znalostných procesov
The Role of Universities in Knowledge Dynamics Processes

Summary/Abstract: Univerzity majú v novej, znalostnej ekonomike dôležité postavenie - sú zdrojom znalostí a inovácií a sú v centre inovačných procesov. Inovácie napomáhajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti v globálnom ekonomickom prostredí a ich zavádzanie do výrobných procesov a služieb v podobe nových technológií, znalostí a skúseností pracovnej sily zvyšuje pridanú hodnotu tovarov a služieb. Okrem inovačnej sféry majú univerzity vplyv aj na formovanie ľudského kapitálu a na široký sociálny a kultúrny rozvoj regiónu pod ktorým sa rozumie napríklad zdravie spoločnosti, sociálnu kohéziu, zdravé životné prostredie a pod. V súčasnosti je už prekonaný názor, že univerzity sú iba vzdelávacie inštitúcie a reprodukujú určité poznanie. Univerzity sú okrem toho aj podstatne involvované do tvorby nových poznatkov a následne aj vzdelávacia činnosť je ovplyvnená realizovaným výskumom. Prispôsobovanie aktivít vedy a vzdelávania jednotlivých univerzít na podmienky znalostnej ekonomiky naráža na rôzne bariéry. V podmienkach transformovaných ekonomík pretrváva problém s nedostatkom financií, chýbajú aj skúseností ako získať prostriedky z rôznych projektových aktivít z medzinárodných zdrojov. Tiež normy na hodnotenie kvality univerzít sa stále vyvíjajú, vo väčšine krajín s transformovanými ekonomikami stále prebiehajú diskusie o forme financovania vysokoškolského štúdia a rôzne prieskumy poukazujú na nedostatočné prepojenie učebných osnov a riešených vedeckých úloh na podmienky a požiadavky praxe. Hodnotenie konkurencieschopnosti univerzít v európskom priestore sa stále vyvíja, existuje niekoľko foriem jej sledovania, napr. hodnotením množstva citácií – tzv. citačným indexom a pod. Aplikovaný výskum je možné hodnotiť na základe jeho relevantnosti pre ekonomiku i spoločnosť. Dôkaz relevantnosti môže byť tiež množstvo kontraktov s lokálnymi a zahraničnými firmami a pod. Jednou z hlavných príčin nízkeho prieniku aktivít univerzít a podnikateľského prostredia v transformovaných ekonomikách je vzájomná nedôvera týchto sektorov. Firmy a univerzity nie sú zvyknuté na spoluprácu, chýba tradícia, prepojenosť učebných osnov a pod.. Zaostávanie za krajinami západnej Európy spôsobuje nedotačné prepojenie vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií medzi akademickým svetom a priemyslom. Z rakúskych skúseností vyplýva, že pre nadviazanie spolupráce medzi týmito dvoma sférami bol začiatok tradície v 90. rokoch a stimulom boli projekty vedy a výskumu Európskej únie. K takejto kooperácii prispeli aj podnety a podpora zo strany rakúskej vlády formou rôznych cielených iniciatív.

• Details
• Contents