Teatro alla Scala – Skala tradicionalizmu?
Teatro alla Scala – A Rock Of Traditionalism?

Summary/Abstract: Milánsky operný dom (1778) je síce oveľa mladší ako tamojší Dóm, ale svetovú úctu požívajú obe svätyne, katedrála sv. Ambróza i chrám Tálie takmer rovnakú. Talianske divadlá sa často opierajú o kostoly, alebo ich postavili po zbúraní bývalého chrámu. Na mieste slávneho milánskeho divadla stál predtým kostol Santa Maria alla Scala (1385) – Panna Mária pri rebríku. (Mária bola zobrazená s Jakubovým nebeským rebríkom v ruke; la scala – rebrík). V Benátkach nájdete divadlo San Giovanni Crisostomo či Teatro San Benedetto, v Neapoli Teatro San Carlo – blízko všetkých boli či stoja kostoly zasvätené menovaným svätcom. I keď v minulosti sa obecenstvo v divadlách zabávalo, hodovalo, milovalo, predsa domy umenia, ale aj obžerstva, smilstva pomenovalo podľa svätcov. Milánske divadlo bolo veľkosvätinou. Národným chrámom. Cudzinec mohol vstúpiť do impozantného hľadiska, za oponu sa nedostal. V hlavnej úlohe Netalian nesmel vystúpiť. Dvestoročné embargo prelomila až Američanka Lou Ann Weyckoffová vo Verdiho Maškarnom bále (1972). Slováci sa po tomto prelome čoskoro do La Scaly dostali a po „scale“, po rebríku vysoko na svetovú opernú métu vyliezli. Najdlhšie a najčujnejšie spieval „na skale vysokej“ tenorista Peter Dvorský. (Debut 13. 4. 1979, Rodolfo v Pucciniho Bohéme). Veď aj v Biblii sa píše „Ty si, Peter, skala“...

• Details
• Contents