We kindly inform you that, as long as the subject affiliation of our 300.000+ articles is in progress, you might get unsufficient or no results on your third level or second level search. In this case, please broaden your search criteria.
Sándor Vadász was 80 years old in 2010. His colleagues greeted him with studies. At the end of the volume there is an interview with professor Vadász about his life.
More...
Roku 2013 môžeme pokojne dať nálepku „rok výročí“. Dňa 1. januára 2013 oslávilo Slovensko svoje dvadsiate narodeniny. Takisto sme oslávili naše dvadsaťročné pôsobenie na pôde OSN, dekádu programu oficiálnej rozvojovej spolupráce a pripomenuli sme si, že ubehlo 1 150 rokov od príchodu Konštantína a Metoda na naše územie. Rok 2013 však mal okrem tej oslavnej aj pracovnú dimenziu: pokračoval v zabehanej tradícii globálnych, ale aj regionálnych problémov, bol rokom udalostí, na ktoré naša zahraničná politika, resp. diplomacia musela neodkladne reagovať, a priniesol i situácie, ku ktorým stačilo zaujať stanovisko, či tie, ktorých priebeh verejnosť ani nezaregistrovala. Ambíciou tejto publikácie, ako takmer každý rok opakujem v predhovore, je analyzovať zahraničnú a európsku politiku Slovenska v celej jej komplexnosti na viacerých úrovniach. Je to cieľ ambiciózny, no nevyhnutný aj preto, že zahraničnopolitická, ale i tá európska kritická debata v SR je na iné zdroje, ktoré uchovávajú pamäť o vývine a ďalšom smerovaní zahraničnej a európskej politiky, chudobná. Prirodzene, ako vydavateľ máme limity (primárne finančné), ktoré nás pri tvorbe tejto publikácie obmedzujú v jej rozsahu i forme, a preto sa v ročenke analyzujú hlavne udalosti, ktoré v RC SFPA a v edičnej rade považujeme za tie najdôležitejšie. V roku 2013 medzi takéto témy nepochybne patrili rokovania o rozpočte Únie na roky 2014 – 2020 a jeho schválenie či prehlbovanie hospodárskej a menovej únie. Obísť nemožno ani rozšírenie Únie o Chorvátsko, ktorého členstvo Slovensko dlhodobo podporovalo, či zamyslieť sa nad úspešne neúspešným Vilniuskym samitom Východného partnerstva. Čoraz dôležitejšou témou boli pokračujúce prípravy na naše prvé predsedníctvo v Rade EÚ. V oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky v minulom roku rezonovala na ministerstve obrany príprava a publikácia bielej knihy, v medzinárodnom meradle „vytŕčali“ iránsky jadrový program či situácia v Sýrii. Nemohli sme opomenúť ani čoraz intenzívnejšiu spoluprácu vo formáte vyšehradskej štvorky či aktivity našich subjektov v oblasti verejnej diplomacie a rozvojovej spolupráce. Tieto i mnohé (aj keď nie všetky) ďalšie udalosti roka 2013 si našli priestor už v 15. ročenke. Opäť sme sa snažili, aby autori udalosti nielen opísali, resp. odprezentovali, ale poskytli aj svoju analýzu, videnie a odporúčania. Aj preto sme preferovali autorov s odstupom, t. j. z mimovládneho či akademického prostredia. Prvým v zozname autorov, ktorí poskytli svoj pohľad na rok 2013, je opäť minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ten vo svojom texte prezentuje problémy a aspekty slovenskej zahraničnej politiky z pohľadu inštitúcie zodpovednej za výkon zahraničnej a európskej politiky. Odborná časť sa začína príspevkom Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý analyzuje podstatné udalosti v európskej politike Slovenska počas roka 2013. Základnou tézou príspevku Zsolta Gála z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je, že aj keď v roku 2013 nastal mierny ekonomický rast a stabilizovala sa situácia v eurozóne, Únia čelila a čelí veľkým vnútorným problémom. Kombinácia vysokého dlhu a nízkeho rastu sa preto podľa autora javí ako čoraz reálnejšia hrozba. Slovenskú energetickú politiku v kontexte nášho fungovania v širšom európskom priestore komplexne zhodnotil analytik RC SFPA Karel Hirman. Svoj pohľad na bezpečnostnú a obrannú politiku Slovenska v roku 2013, ktorý uzatvára časť o pôsobení SR v medzinárodnom prostredí, spracoval Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy. Základnou myšlienkou jeho textu je, že rok 2013 bol pri kľúčových témach medzinárodnej bezpečnosti rokom kontinuity, no na úrovni ministerstva obrany bola premárnená šanca nájsť riešenie problémov Ozbrojených síl SR. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Tomáša Strážaya, vedúceho výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, ktorý analyzuje stredoeurópsku spoluprácu v roku 2013. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2013. Ako poznamenáva, udalosti na Ukrajine nastolili kľúčovú dilemu pre ďalší vývin zahraničnej politiky SR. Slovensko bude podľa neho musieť buď znova a jasne pomenovať svoje priority vo vzťahoch s krajinami východnej Európy, alebo zostať krajinou s nečitateľným postojom voči rusko ukrajinskej kríze, ktorej vyústenie predurčí ďalší vývin v Európe. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia cveng, už tradične hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretia časť, ktorá sa zaoberá nástrojmi zahraničnej politiky, pozostáva z textu Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození a Petra Brezániho z RC SFPA, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2013 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Túto časť uzatvára príspevok Ondreja Ga- žoviča z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sa zameral na hodnotenie a prezentáciu aktivít slovenskej verejnej diplomacie. Naďalej pokračujeme v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôle- žitými osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. Dvadsať rokov samostatnej slovenskej zahraničnej politiky takouto udalosťou hodnou zaznamenania určite bolo, preto sme do tejto edície zaradili krátku, ale obsažnú analýzu dvoch dekád našej zahraničnej politiky, ktorú spracoval Alexander Duleba. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a podobne. Pevne verím, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli aspoň v tomto formáte pokračovať.
More...
Rok 2012 bol rokom volebným. Opäť došlo k úplnej politicko-mocenskej výmene, a teda i k výmene tých, ktorí za realizáciu zahraničnej politiky nesú ústavnú zodpovednosť. Po prvý raz v histórii Slovenska je minister zahraničných vecí zároveň podpredsedom vlády. Nové funkčné postavenie ministra vo vláde prináša možnosti pohnúť našu zahraničnú politiku (a nielen v inštitucionálnom a vo finančnom zmysle) o krok (skok) vpred. Ostáva veriť, že táto šanca neostane premárnená ako v predchádzajúcom volebnom období, keď bol ministrom zahraničných vecí predseda najsilnejšej koaličnej strany. Niečo už v roku 2012 naznačili aj výrazné inštitucionálne zmeny. Významne sa posilnili kompetencie rezortu zahraničných vecí, ktorý je tak okrem zahraničnej politiky zodpovedný i za koordináciu politík EÚ, krajanskú agendu, jednotnú prezentáciu v zahraničí, presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov či za agendu ľudských práv. Koniec koncov, v roku 2012 sa tiež rozšíril názov samotného ministerstva, čím sa zohľadnila jeho koordinačná úloha v oblasti európskych politík. Táto ročenka prináša analytické hodnotenie zahraničnej a európskej politiky, prirodzene, s limitmi, ktoré publikácia tohto typu má. Neanalyzuje všetky oblasti či regióny, v ktorých bola naša zahraničná politika viditeľná či aktívna, ale primárne tie, ktoré považujeme v príslušnom roku za kľúčové. Už tradične je asi tou najdôležitejšou téma vývinu politík a inštitúcií EÚ, ktorá má výrazný dosah na domácu politiku a už dávno nie je doménou výhradne rezortu zahraničných vecí. Roku 2012 dominovala stabilizácia eurozóny a paralelná diskusia o budúcom viacročnom finančnom rámci. Načrtli sa línie ďalšieho postupu, podarilo sa dosiahnuť dohodu o jednotnom dohľade nad bankami, čo je pomerne významný krok smerom k bankovej únii, pokračovala diskusia v rámci štyroch pilierov navrhnutých predsedom Európskej rady. Aj keď sa situácia v súvislosti s krízou v eurozóne navonok upokojila, rok 2012 ukázal, že kríza priniesla zásadné otázky pre ďalší vývin a fungovanie inštitúcií EÚ, ktoré si vyžadujú dlhodobé riešenia. V roku 2012 sa začali prípravy na naše historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ – na ministerstve sa vytvoril koncepčný materiál o východiskách, zasadala medzirezortná koordinačná rada a začala sa budovať databáza expertov. Druhým pomyselným pilierom slovenskej zahraničnej politiky je naše členstvo v NATO, ktorému v roku 2012 dominovala otázka efektívneho využitia zdrojov, partnerstiev (najmä nedostatočná kooperácia s EÚ) či Afganistanu. Okrem toho bolo nevyhnutné sledovať turbulentný vývoj v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. V oblasti bezpečnostnej politiky okrem uvedených tém stoja za zmienku prípravy bojovej skupiny V4 či úspešné uchádzanie sa našej ambasády v Belehrade o úlohu Kontaktného veľvyslanectva NATO. V oblasti susedskej a regionálnej spolupráce nemožno vynechať spoločný postoj krajín V4 k novej finančnej perspektíve EÚ na roky 2014 – 2020, ktorý prejavili v spoločnej deklarácii prijatej vo formáte V4 + Slovinsko. Aj v roku 2012 platilo, že naše vzťahy so susedmi boli dobré. Vláda pokračovala v nekonfrontačnom štýle komuniká- cie s Maďarskom, čo však neznamená, že sa pretrvávajúce problémy podarilo vyriešiť. Tieto i ďalšie udalosti roka 2012 si našli priestor v 14. ročenke – či už pri bilancovaní nášho pôsobenia a presadzovania cieľov, resp. záujmov v medzinárodnom prostredí, analýze uskutočňovania prioritných oblastí našej zahraničnej politiky, alebo pri hodnotení efektivity nástrojov na jej realizáciu. Prvým hodnotiteľom roka 2012 je po ročnej pauze spôsobenej predčasnými voľ- bami minister zahraničných vecí. Vo svojom príspevku hodnotí a prezentuje problémy a aspekty slovenskej zahraničnej politiky, ktoré hlbšie rozoberajú i ďalší autori, a to, čo našu zahraničnú politiku s novým vedením čaká. Hoci má byť ročenka primárne pôdou na analytické hodnotenie, otvárací príspevok a pohľad ústavného činiteľa, ktorý je za realizáciu zahraničnej a európskej politiky zodpovedný, dáva čitateľovi jedinečnú možnosť nazrieť v rámci jednej publikácie na ten istý „problém“ z rozličných (vecných i politických) uhlov pohľadu. Odborná časť sa tradične začína príspevkom Vladimíra Bilčíka, vedúceho európskeho programu Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), ktorý stručne analyzuje podstatné udalosti v európskej politike Slovenskej republiky počas roku 2012. Pohľad Andrey Elschekovej-Matisovej a Romana Lajčiaka z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa sústreďuje na navrhnuté ekonomické integračné procesy v kontexte prehlbovania európskej hospodárskej a menovej únie, a to vzhľadom na fakt, že ich uskutočňovanie bude v budúcnosti pre vývoj EÚ smerodajné. Základnou tézou príspevku ekonomického analytika na Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského bolo, že v roku 2012 sa situácia na jednej strane upokojila, no na druhej strane začalo byť jasné, že ekonomická, finančná a najmä dlhová kríza predstavuje dlhodobý problém, ktorého sa Európa tak skoro nezbaví. Slovenskú energetickú politiku v kontexte nášho fungovania v širšom európskom priestore komplexne zhodnotil analytik z Energy Analytics Michal Hudec. Analýzu bezpečnostnej a obrannej politiky Slovenska v roku 2012 s čiastočným presahom do roku 2013 spracoval Ivo Samson, analytik z Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií na Ministerstve obrany SR. Základnou myšlienkou jeho príspevku je, že Slovensko sa v roku 2012 nachádzalo v prostredí, ktoré umož- ňovalo používanie politických nástrojov na dosiahnutie bezpečnosti a pokúšalo sa aj o konzerváciu svojich vojenských spôsobilostí. Druhú časť ročenky, ktorá sa venuje prioritným oblastiam našej zahraničnej politiky, otvára príspevok Juraja Marušiaka z Ústavu politických vied SAV ponúkajúci pohľad na vývoj slovensko-maďarských vzťahov, v rámci ktorých možno v roku 2012 konštatovať pozitívnu dynamiku, avšak podobne ako v minulosti z nich nevymizli protichodné tendencie. Zásadný význam má skutočnosť, že vládnuce elity oboch štátov si uvedomujú nutnosť stredoeurópskej spolupráce. Tomáš Strážay, vedúci výskumného programu Stredná a juhovýchodná Európa v RC SFPA, aj v tomto ročníku analyzuje naše stredoeurópske aktivity v rámci vyšehradskej spolupráce. Riaditeľ RC SFPA a vedúci výskumného programu Východná Európa Alexander Duleba ponúka stručný analytický prehľad vzťahov SR s krajinami východnej Európy v roku 2012 v rámci dvoch hlavných častí: prvá mapuje vzťahy SR s krajinami Východného partnerstva a druhá je venovaná slovensko-ruskej relácii. Slovenské aktivity na západnom Balkáne, kde majú naše aktivity i diplomacia určitú autoritu, hodnotil nezávislý novinár Július Lőrincz. Tretia časť, ktorá sa zaoberá nástrojmi zahraničnej politiky, pozostáva z textu Nory Beňákovej z občianskeho združenia Človek v ohrození, Petra Brezániho z RC SFPA a Jána Mihálika zo Saleziánov Dona Bosca, ktorí svoju pozornosť upriamili na fungovanie rozvojovej spolupráce. Zhodnotili uskutočňovanie cieľov nastavených v dokumentoch, snažili sa poskytnúť sumár aktivít slovenskej rozvojovej pomoci v roku 2012 a v záujme skvalitnenia a zefektívnenia ODA predložili niekoľko návrhov a odporúčaní. Naďalej pokračujeme v rubrike Z histórie slovenskej zahraničnej politiky, ktorej zaradenie je podmienené pripomenutím si významného výročia súvisiaceho s dôležitý- mi osobnosťami alebo udalosťami slovenskej zahraničnej politiky. V roku 2012 opustil tento svet neorenesančný slovenský diplomat, vysokoškolský profesor, polyhistor, multilingvista, spevák, spisovateľ, skladateľ, výtvarník a športový pretekár, a preto sme do tohtoročnej edície zaradili stať o Jurajovi Králikovi, ktorú opäť spracoval skúsený diplomat a historik Miroslav Musil. Expertnú časť tradične dopĺňajú prílohy – chronológia dôležitých zahraničnopolitických udalostí, zoznam medzinárodných zmlúv, informácie o štruktúre a predstaviteľoch orgánov štátnej správy pôsobiacich v zahraničnej politike, zoznam diplomatických misií a predstaviteľov SR v zahraničí, diplomatického zboru v SR, informácie o vojenských misiách v zahraničí a podobne. Pevne veríme, že aj táto ročenka si nájde cestu k čitateľom a poslúži všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť, prítomnosť i budúcnosť Slovenska a jeho zahraničnej politiky. Na záver by som sa rád poďakoval Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za spoluprácu na tomto projekte a za to, že vďaka ich podpore sme v budovaní tejto veľmi potrebnej tradície mohli pokračovať aj v tomto roku.
More...
Bratislav Ivanov is a Bulgarian author of works in areas of linguistics and culture of Japan and a translator from Japanese language. He graduated in Japanese Language and Literature from the Moscow State University. He took his specialization at the Japanese Language Institute. He is the author of many Japanese language articles and books, as well as a series of translations of classical Japanese poetry. He is the first classical Japanese language teacher at Sofia University. Bratislav Ivanov teaches Theoretical Grammar of Japanese Language at Sofia University and Veliko Tarnovo University "St. St. Cyril and Methodius". At present, he is the director of the Bulgarian-Japanese Educational and Cultural Center at the 18th School "William Gladstone" in Sofia. In 2009, Bratislav Ivanov was awarded the oldest Japanese Order - the Order of the Rising Sun - for contributions to the Japanese language studies and his teaching in Bulgaria.
More...
An intellectual biography of one of the most influential Chinese political and social thinkers at the turn of XIXth/XXth centuries.
More...
Actul unirii Basarabiei cu România implică atât o discuție istorică, cât şi una politică. Intersectarea istorică dintre Rusia şi România este una dintre cele mai complexe din Estul Europei. Practic, în cadrul relațiilor bilaterale regăsim episoade pe care le putem caracteriza drept pagini albe, fără a exagera. Problema anexării Basarabiei în 1812, cea a Tezaurului de la Moscova sau a notelor ultimative din iunie 1940 sunt câteva dintre cele mai importante în acest sens. Pornind de la aceste premise, vom încerca să analizăm poziția diplomației franceze în cadrul dezbaterilor din 1920, observând încă de la început că susținerea Franței a fost una continuă, dar amplitudinea ei oscilantă. Demersul nostru se bazează, în mare parte, pe documentele diplomatice franceze, iar inițiativa nu se vrea una exhaustivă. De altfel, modesta încercare de față îşi propune nu aducerea unor informații absolut noi, atitudinea diplomației franceze fiind cunoscută 8 , ci mai ales, o viziune proprie
More...
Realizarea unirii din 1918, un mare succes pentru naţiunea română, favorizat şi de conjunctura internaţională care a dus la prăbuşirea imperiilor multinaţionale din Europa, nu a însemnat, totuşi, şi o stabilizare a situaţiei politice a României, în context continental. Ataşându-şi noile provincii, Vechiul Regat era obligat să ducă o campanie politică şi diplomatică permanentă la nivel internaţional, pentru a obţine conservarea graniţelor şi păstrarea unui statu-quo teritorial favorabil, în Europa de Est. Acest lucru nu era nicidecum facil, în condiţiile în care ţările vecine, care pierduseră regiuni întregi la finalul războiului, nu se puteau abţine de la strategii revizioniste şi de la acţiuni provocatoare, care ţineau într-o alertă permanentă statul român. Din acest motiv, Bucureştiul trebuia să-şi consolideze, în continuare, legăturile cu foştii aliaţi, şi pentru a-i convinge că unirea „a corespuns unor puternice realităţi istorice şi etno-politice care pătrunseseră în conştiinţa tuturor.
More...
După cum se poate observa, interesul SUA pentru potenţialele evoluţii de la frontiera răsăriteană a României (şi nu numai, analizele de la începutul războiului fiind ample şi fac referire la complexitatea vieţii politice interne şi la opţiunile de politică externă) a fost unul aproape permanent, pentru perioada de început a războiului (1939 – 1940). Mai mult, convingerile exprimate au fost mult mai aproape de realitatea prezentă, uneori anticipând, fără a greşi, evoluţii viitoare. Îndrăznim să apreciem că opiniile formulate, în rapoartele lor, de diplomaţii americani de la Bucureşti, Moscova sau de membri ai Departamentului de Stat au dat dovadă de o luciditate sporită faţă de cele ale autorităţilor române cu care, într-un moment sau altul, s-a realizat un schimb de vederi cu privire la situaţia acelui moment.
More...
This article explores the attitudes of Serbian intellectuals in relation to Kosovo as a geographic area that gain special status and importance by being infused by symbolic meanings. The article aims at identifying and operationalizing discursive strategies through which the intellectuals use the notion of Kosovo and/or the metaphor "enemy/ the “Other“ figure“. The analysis of statements and writings of the intellectuals focuses on three seminal events of the post-Yugoslav, i.e. post-Milosević’s period, which marked the process of Kosovo independence. The events in question have are the “Kosovo pogrom“ from 2004, Kosovo declaration of independence in 2008 and the signing of the Brussels Agreement in 2013. The article should testify about the dilemmas (or the lack of thereof) among the intellectuals “by fate“ interested or provoked to publicly express their views on “the Kosovo question“ – does by being intellectual one is indebted above all to be loyal to his/her nation and to fight for its “rights“ through intellectual means, or actually to protest against the national and other euphoria and to promote universal values?
More...
Very little has been relatively studied about the interaction between Finland and Romania. Most existing studies deal with the interwar period and World War II, but there is still room for complementary interpretations. This study focuses on Finns’ perceptions of Romania, especially from the perspective of brotherhood in arms between the two countries. The theme is worth exploring because, during the Second World War, both Finland and Romania considered the development of mutual relations more important than ever before. This study is based on an extensive number of original sources. The analysis shows that there were different attitudes towards Romania as a brother-in-arms, but the attitude was positive in principle. The differences are explained by the type of goals set for the future development of the relationship between Finland and Romania. It is evident that Romania was valued as a brother-in-arms by a wide range of citizens. The Finnish media and the NGOs behind it conveyed a positive image of Romania and emphasized the common interests of Finland and Romania in the ongoing war. However, the Finnish leadership was cautious about developing bilateral relations, as it considered it necessary to strike a balance between Germany and the Western powers. The brotherhood of arms was therefore not allowed to become too close.
More...
Dobrogea Nouă, Dobrogea de Sud or Cadrilater, these are the names under which the southern part of the territory between the Danube and the Black Sea was known, an area that has been, for centuries, at the crossroads of trade routes and the interests of neighboring powers. The province was characterized as an"appendage of Asia, transplanted to Southeast Europe, which opened the steppe gate, as described by AlbertoBasciani (Basciani 2001)As noted by historian Cătălin Negoiță (Cătălin Negoiță 2008) from my student days, precisely because of the extremely fragmented information I had. The moment of the incorporation of this territory into the Romanian state was almost overlooked as if our historians were embarrassed to mention this episode. Even the Balkan wars were not treated extensively before 1989, so the history textbooks were content to record succinctly: the name of Quadrilater became part of the Romanian state». Even more concise was the information about the loss of the province: "Following the signing, on September 7, 1940, of the Treaty of Craiova, Romania ceded to Bulgaria southern Dobrogea, known as the Quadrilater. "All the more so, as if the historians were in a hurry to conclude a subject that did not honor Romania".
More...
From a theoretical point of view, for many decades the discipline of International Relations was dominated by the triad of realism, which remained the overwhelmingly dominant theoretical approach. It was not until 1980 that other political approaches began to gain some momentum. International relations is one of the last areas to accept feminism. This has contributed greatly to its use in almost all areas of research. Compared to other disciplines, the feminist aspect in international relations appeared much later. Feminism is a series of movements aimed at defending equal opportunities for women in the different areas of politics, social rights and other aspects of society. Feminist approaches to international relations became widespread in the late 20th century, and these approaches called for women’s experiences to be ignored from studies of international relations theory. Feminists who study international relations have argued that gender issues apply to international relations. Women succeed through their ambition, diplomacy and oratory to excel in the leadership area, which is the main premise for women to lead fully, dynamically but also in an original way. Throughout history, women have gone through several stages that have finally brought her to the position where the male elite give respect, love and attention to women throughout society. This paper fully demonstrates the vitality and continued viability of feminist projects in a variety of forms and contexts, assesses the challenges facing feminism and strongly advocates its continued relevance to contemporary global politics. The main objective of this paper is to present the importance of feminism today and its role as a paradigm in international relations.
More...
The unstable economic situation with frequent financial crises in developed European countries, years of crop failure, and famine among the lower classes, a widespread dissatisfaction with the political situation, the strengthening of national movements, and the spread of liberal ideas created fertile ground for a new wave of unrests in Europe. The first revolutionary sparks ignited in January 1848 in Palermo, and in February in Paris. In the following weeks, they escalated into a revolutionary fire that engulfed much of Europe. The revolutionary turmoil was especially strong in France, the German and Italian lands, and in the Austrian Empire. Different social strata took part in the revolutionary movements, and their core consisted of the citizenry, craftsmen and merchants, workers and peasants, students, and in some places the nobility (for example, the petty and middle nobility in Hungary). Therefore, their goals were also different. Nevertheless, in most countries the main goals of revolutionary movements imbued with liberal and national spirit were the enactment of a constitution (except in France, which had one), i.e. the establishment of a constitutional monarchy, electoral reforms, expansion of the suffrage, abolition of the feudal order (in the countries east of the Elbe, which still had it), introduction of civil rights and freedoms, and creation of unified nation-states.
More...
In this paper the author analyses an anonymous report on the situation in Banal Croatia. This paper is composed in German and it refers to the first period of the Croatian-Serbian Coalition. In that report, there is given very detail analysis of the political relations and in the focus of the analysis the estimation of the political influence of the various political parties or groups in the period of the political decline of the old Unionistic party and the appearance of new political formations. The special significance of that report is its description of the various social groups who had crucial role in the contemporary society. This includes the already existent groups, such as higher nobility and civil servants who had expressed the sympathized to Hungarian and Croatian coalition in the context of the traditional connections and dualistic constitution of Habsburg Monarchy.
More...
Es ist das Jahr 1912. Im Südosten Europas erreichte der schleichende Zerfall des Osmanischen Reiches seinen Höhepunkt. Nationale Staaten wurden errichtet. Es herrschte ein chaotischer und kriegerischer Zustand. Für die von Albanern bewohnten Gebiete bestand die Gefahr nicht nur darin, den Interessen der Grossmächte, sondern viel mehr auch den territorialen Gelüsten der neuen Nationalstaaten wie Serbien, Montenegro, Bulgarien und Griechenland ausgesetzt zu sein. In dieser Phase gelang es nach jahre-langen Widerständen und Bemühungen auch den Albanern, einen eigenen Nationalstaat ins Leben zu rufen. Dies geschah am 28. November 1912.
More...
Dvoustranné vztahy mezi ČR a USA odrážely v několika posledních letech nově nastolený referenční rámec dominovaný vzájemnou spoluprací v oblasti bezpečnostní, hospodářské a lidskoprávní. Na rozdíl od dřívější minulosti se z nich nicméně vytratil někdejší romantismus a na české straně opadla přehnaná očekávání ohledně možnosti budování svého druhu „zvláštního vztahu“ s USA. Tento vývoj nicméně přispěl ke snížení rizika významného zklamání a následného zásadního otřesu, který by ohrozil nastolený rámec vzájemné spolupráce, což se ostatně ukázalo i během hluboké politické krize v ČR v první polovině roku 2013. Turbulentní vývoj na české politické scéně poznamenaný politicko-korupčním skandálem, který vyústil až v pád dosavadní Nečasovy středo-pravicové vlády a předčasné volby, ovlivnil česko-americké vztahy jen v omezené míře. Témata spojená s americkou zahraniční politikou a česko-americkými vztahy se vyznačovala jen velmi mírným stupněm politizace a navzdory dlouhodobě existujícím ideovým rozdílům v oblasti zahraniční politiky mezi jednotlivými politickými stranami se neobjevily ani zřetelné projevy polarizace elit v této oblasti.
More...
Spojené státy americké jsou dlouhodobě považovány za klíčového partnera a spojence České republiky na mezinárodní scéně. Vzájemné vztahy, kterým byly položeny silné základy v době prezidentství Václava Havla, jsou postaveny na třech pilířích. Ty se v dlouhodobém horizontu příliš nemění, přičemž hlavní roli v systému vzájemných vztahů hraje spolupráce v oblasti ekonomické, obranné a bezpečnostní a společných hodnot a lidských práv. Po důstojných oslavách 25. výročí sametové revoluce v listopadu 2014, které vyvrcholily slavnostním odhalením busty V. Havla v prostorách amerického Kongresu doprovázeným prohlášeními premiéra Bohuslava Sobotky a předsedy Poslanecké sněmovny PČR Jana Hamáčka o důležitosti odkazu Václava Havla, by se možná dalo očekávat, že rok 2015 bude pro česko-americké vztahy rokem obnovy lidskoprávní agendy a společných postojů ke klíčovým událostem na mezinárodní scéně. Tato očekávání byla ovšem veskrze lichá.
More...
I have been asked to present at this opening panel some historical background information on the European neutrals in the Cold War. As we will talk more specifically about the experiences of individual neutral states tomorrow, I will mainly focus here tonight on the ideological and systemic conflict between the superpowers and on what this meant for the practice of neutrality during the period from 1945 to 1989.
More...
I will make an attempt to briefly present the key determinants and content guidelines of the Yugoslavian non-aligned policy, but also to indirectly indicate the contact points and differences between this policy and the concept of neutrality itself. After a period of uncritical glorification, followed also by euphoric satanization of the non-aligned concept, finally the time has come, based on relevant archive material, to provide real answers, at least to some elementary questions in this field. Some of them are: if this policy was in fact desired or forced; how difficult was it to prompt sometimes unwilling partners who were not belonging to neither of political-military blocks to cooperate, and finally, why Yugoslavia distanced itself from Europe and connected to far away and unknown civilizations.
More...
The New Silk Road Initiative was first presented in 2013 by the Prime Minister of the People's Republic of China, Xi Jinping. The concept is based on the creation of infrastructure to connect Asia with Europe and Africa. The possible routes of the Road go around the Caspian Sea basin. The emergence of new states after 1991 has changed the nature of the established international agreements on the status of the sea-lake. For more than 20 years, the coastal states have not been able to agree, but: Let us be optimistic that the Caspian countries: Russia, Kazakhstan, Turkmenistan, Azerbaijan and Iran have approached wisely and invested in a productive idea - reaching a decision in the spring of 2018, in the city of Astana to sign a Convention on the International Legal Status of the Caspian Sea.
More...
