The United Nations Peace Operations and Motivations at the Roots of Turkey’s Involvement

Author(s): Uğur Güngör / Language(s): English

This policy brief studies the evolution of United Nations peace operations and aims at analyzing the moti-vations that lie at the root of Turkey’s involvement in peace operations, mostly organized under the leader-ship of the United Nations in the post-Cold War era. The brief puts forth the argument that participation in such operations has been an identity-constructing activity in the sense that Turkey has, through this par-ticular way, tried to reinforce its eroding western identity in the 1990s. This brief also discusses alternative motivations behind Turkey’s involvement in peace operations, such as security-related considerations in a neo-realist vein and domestic influence of ethnic and religious pressure groups, but argues that these accounts fall short of offering convincing explanations.

Turkic Republics Since Inde-pendence: Towards A Common Future

Author(s): Ahmet Davutoğlu / Language(s): English

During the Cold War, the structure of the bipolar international system, which was based on static polarization, prevented Central Asian countries from exerting their remarkable historical and geographical influences on international politics. However, the dissolution of the bipolar world-system and the collapse of the Soviet Union have radically changed the geopolitical structure of Central Asia in respect of the distribution of power in the international as well as the Eurasian geopolitical systems. To assess the period since the independence of the Turkic republics, one must consider three great transformations at three different levels. These are the geo-political, geo-cultural and geo-economic transformations that have been taking place within the region. Geopolitical transformation concerns the changes in the region’s status in world poli-tics after the Cold War. e geo-cultural transformation is tied to the historical transformation and cultural awakening, while the geo-economic transformation has been dependent on the changing demographic as well as economic dynamics of the region. Within the context of these three important parameters influx, Central Asia has emerged as a new strategic space in the international system, undergoing a serious transformation. These transformations have had a severe impact on three major geographical regions, namely, the Balkans, Eastern Europe, and Central Asia and the Caucasus. Taking the historical systemic transfor-mations into consideration, Turkish policymakers have closely followed the developments in the sur-rounding regions, to which they have attached special importance, since they are likely to have a lasting impact on Turkey and its future orientation. Turkey’s involvement in the region seeks to ensure that there will be a smooth transition and that the developments will move in the right direction.

Axhendë shqiptare për sigurinë rajonale

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English

Albania is progressing steadily because of its membership in NATO. Since the early 1990s, Albanians governmenta have embraced the principles of collective security of NATO and have undertaken institutional reforms necessary to become part of the alliance.

Protection of Whistleblowers in Serbia

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English

CEAS believes that the Law on Protection of Whistleblowers should not be primarily anti-corruption by a law that primarily ensures respect of those human rights and civil rights, guaranteed by the Constitution of the Republic of Serbia that are related to freedom and security, right to an opinion and expression, right to privacy, protection of personal data and labor.Within the project“Promoting Comprehensive Security Sector Reform” which was supported by the National Endowment for Democracy from Washington, USA, CEAS has developed analysis

The Missing Link

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English

CEAS present you an analysis“The Missing Link: Security Sector Reform, ‘Military Neutrality’ and EU integration in Serbia", which analyzes the current situation in Serbia’s security sector; the mechanisms the European Union has in order to enable Serbia to implement sustainable reforms in the security sector, with specific focus on Chapter 31 and the political criteria; a map of needs and key focus-points for reform, along with specific conclusions and recommendations for all relevant actors.The Policy Study was prepared based on comprehensive research, consultations and interviews with relevant stakeholders conducted in Belgrade and Brussels including representatives of relevant ministries and parliamentary committees in Serbia, representatives of the NATO Liaison Office in Belgrade, the OSCE Mission to Serbia, the European Commission DG Enlargement, the EEAS and NATO HQ.The study is a result of a joint project of the Center for Euro-Atlantic Studies in Belgrade (CEAS) and the Democratization Policy Council headquartered in Berlin (DPC) titled “Security sector reform, ‘military neutrality’ and EU integration in Serbia: How the EU can best use its influence to advocate for sustainable reform”. Its realization is supported by the Balkan Trust for Democracy of the German Marshall Fund of the United States of America.

Your Face Sounds Familiar

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English

On November 1, 2013, the Center for Euro-Atlantic Studies published a new report "YOUR FACE SOUNDS FAMILIAR - On the occasion of the use of public resources in the "cleansing" of northern Kosovo campaign materials for the upcoming local elections in Kosovo and other security challenges and threats in relation to the upcoming local elections in Kosovo.

Karika koja nedostaje

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Serbian

CEAS vam predstavlja Studiju: "Karika koja nedostaje - Reforma sistema bezbednosti, ’vojna neutralnost’ i EU integracije u Srbiji - Kako da EU najbolje iskoristi svoj uticaj da zagovara održive reforme”, koja analizira trenutnu situaciju u sistemu bezbednosti Srbije; mehanizme koje Evropska unija poseduje kako bi omogućila Srbiji sprovođenje održivih reformi u sistemu bezbednosti, sa posebnim osvrtom na Poglavlje 31 i političke kriterijume; mapu potreba i ključnih oblasti u kojima je potrebno sprovesti reforme, uz konkretne zaključke i preporuke za sve relevantne aktere. Studija je pripremljena na osnovu opsežnog istraživanja, konsultacija i intervjua sa relevantnim akterima sprovedenim u Beogradu i Briselu poput predstavnika Ministarstva odbrane Republike Srbije, Ministarstva spoljnih poslova Republike Srbije, relevantnih skupštinskih odbora, NATO kancelarije za vezu u Beogradu, OEBS Misije u Srbiji, Generalnog direktorata za proširenje Evropske komisije, Evropske službe za spoljne poslove (EEAS) i sedišta NATO.

Zaštita uzbunjivača u Srbiji

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Serbian

Zakon o zaštiti uzbunjivača ne bi trebalo da je prevashodno antikorupcijski, već Zakon koji pre svega, obezbeđuje poštovanje onih ljudskih prava i prava građana, zagarantovih Ustavom Republike Srbije koja se odnose na slobodu i bezbednost, pravo na mišljenje i izražavanje, pravo na zaštitu podataka, pravo na rad i sl.

Tvoje lice zvuči poznato

Author(s): Author Not Specified / Language(s): Serbian

Centar za evroatlantske studije je 1. novembra 2013. godine objavio novi izveštaj "TVOJE LICE ZVUČI POZNATO - Povodom upotrebe javnih dobara u akciji "čišćenja" Severa Kosova od izbornog materijala za predstojeće lokalne izbore na Kosovu i drugim bezbednosnim izazovima i pretnjama u vezi sa predstojećim lokalnim izborima na Kosovu.

Unapređenje normativne funkcije kao uslov za poboljšanje stanja bezbednosti u Republici Srbiji

Author(s): Sreten M. Jugović,Slobodan Miletić / Language(s): Serbian

Zakonska i podzakonska regulativa Republike Srbije iz oblasti unutrašnjih poslova od 2000. do 2012. godine u procesu je promena karakterističnih za legislativu zemalja u tranziciji. U tom procesu do sada su stvorene značajne normativne pretpostavke za poboljšanje bezbednosti I efektivno ostvarivanje i zaštitu ljudskih prava u oblasti unutrašnjih poslova, kao i za pristupanje Republike Srbije Evropskoj uniji. Ali, taj proces karakterišu i brojna prekoračenja propisanih rokova za donošenje zakona i podzakonskih propisa iz oblasti unutrašnjih poslova, kao i nedorečenosti i nedostaci nekih od donesenih zakona i podzakonskih propisa iz ove oblasti. Prekoračenje propisanih rokova za donošenje zakona lako je uočiti zbog neizvršavanja obaveze zakonodavca utvrđene odredbama čl. 15 Ustavnog zakona za sprovođenje Ustava Republike Srbije. Naime, od 23 zakona (važeća na dan 1. septembra 2012. godine) iz oblasti unutrašnjih poslova: dva je donela Skupština SFRJ u skladu sa Ustavom SFRJ koji je važio od 1974. do 1992. godine; dva je donela Skupština SRS u skladu sa Ustavom SRS koji je važio od 1974. do 1990. godine; osam je donela Narodna skupština RS u skladu sa Ustavom RS koji je važio od 1990. do 2006. godine, od kojih su četiri usklađena, a četiri još nisu usklađena sa važećim Ustavom; 11 je donela Narodna skupština u skladu sa važećim Ustavom. U celini posmatrano, od 23 navedena zakona iz oblasti unutrašnjih poslova usaglašeno je sa važećim Ustavom 15, a još nije usaglašeno osam zakona. Prema tome, iako je važeći Ustav na snazi od 8. oktobra 2006. godine, a opšti rok u kojem su sa Ustavom morali biti usklađeni svi zakoni koji nisu s njim u skladu istekao još 31. decembra 2008. godine (dakle prekoračen za gotovo četiri godine), preostalo je da se sa važećim Ustavom uskladi još osam, do sada neusklađenih zakona, donesenih na osnovu odredaba ranije važećih ustavnih akata. Prekoračenje propisanih rokova za donošenje podzakonskih propisa može se najbolje uočiti kod grupe od osam zakona novije generacije usklađenih, odnosno donesenih u skladu sa važećim Ustavom. Tim zakonima, utvrđeni rokovi za donošenje izvršnih propisa za izvršavanje zakona do sada su istekli (u rasponu) – za više od 10 meseci (najmanje prekoračenje), odnosno za više od šest godina (najveće prekoračenje). Ozbiljnost ovih prekoračenja je tim veća kad se ima u vidu da je ovim zakonima utvrđeno ukupno 232 ovlašćenja za donošenje izvršnih propisa za izvršavanje zakona. Od toga je donošenjem propisa do sada (1. septembar 2012. godine) realizovano svega 96 ovlašćenja, a nije realizovano čak 136 ovlašćenja. Pored navedenog višegodišnjeg prekoračenja rokova, nije izvesno ni koliko će još godina biti potrebno da se ovih 136 ovlašćenja realizuje donošenjem nedostajućih podzakonskih akata. Nedorečenosti i nedostaci zakona iz ove oblasti mogli su samo delimično biti obrađeni u ovom radu, ali analiza sadržaja tih zakona i podzakonskih propisa izvršena pre ovog rada pokazuje da je tih nedorečenosti i nedostataka, kao i redakcijskih propusta i nedoslednosti, daleko više nego što je u ovom radu moglo biti obrađeno. Nedonošenje zakona i podzakonskih propisa u propisanim rokovima, kao i nedorečenosti i nedostaci donesenih zakona i podzakonskih propisa, jesu činjenice koje opravdavaju pretpostavku da je u Republici Srbiji usporeno neophodno poboljšanje bezbednosti i efektivno ostvarivanje i zaštita ljudskih prava u oblasti unutrašnjih poslova. Razume se, za potvrđivanje u praksi ove pretpostavke bilo bi potrebno sprovesti i odgovarajuće empirijsko istraživanje, ali cilj ovog rada ograničen je samo na to da se, na podlozi navedenih činjenica, sa normativno-pravnog stanovišta ukaže na osnovanost ove pretpostavke. Činjenice koje opravdavaju osnovanost ove pretpostavke trebalo bi da budu dovoljne da se što pre unapredi normativna funkcija od koje zavisi ažurnost i kvalitet donesenih zakona i podzakonskih propisa iz oblasti unutrašnjih poslova. Umesto mnoštva do sada formalno zaduženih lica za pripremu ovih propisa, čiji su nedovoljni rezultati predstavljeni u ovom radu, trebalo bi u nadležnim organima okupiti manji broj po rezultatima istaknutih stručnjaka koji će ovaj posao okončati daleko ažurnije i kvalitetnije. Okončanjem ovog posla stanje normative u oblasti unutrašnjih poslova biće neuporedivo povoljnije, jer će to značiti da su otklonjene nedorečenosti i nedostaci u zakonima iz oblasti unutrašnjih poslova koji su do sada usklađeni, odnosno doneseni u skladu sa važećim Ustavom. Dalje, to će značiti i da su svi zakoni iz oblasti unutrašnjih poslova konačno usklađeni sa važećim Ustavom. Takođe, na taj način biće otklonjene nedorečenosti i nedostaci u podzakonskim propisima koji su do sada doneseni na osnovu ovlašćenja sadržanih u zakonima iz oblasti unutrašnjih poslova. I, najzad, biće konačno doneseni svi izvršni (podzakonski) propisi za izvršavanje zakona iz oblasti unutrašnjih poslova. Istovremeno sa usklađivanjem, odnosno donošenjem zakona u skladu sa Ustavom, kao i donošenjem izvršnih propisa za izvršavanje donesenih i budućih zakona iz oblasti unutrašnjih poslova, trebalo bi u što kraćem vremenskom periodu stvoriti i potrebne uslove za njihovo delotvorno i brzo oživotvorenje (implementaciju) i, time, za poboljšanje stanja bezbednosti, sigurniji i mirniji život svih i efektivnu zaštitu ljudskih prava i sloboda u Republici Srbiji.

L'udáci a komunisti: Súperi? Spojenci? Protivníci?

Author(s): / Language(s): Slovak

Vznik Československa r. 1918 zastihol Slovensko uprostred procesu premeny z tradičnej na modernú občiansku spoločnosť. Narážali v ňom na seba dve protichodné tendencie: tiahnutie ku konzervativizmu sa odrážalo vo vysokej miere religiozity; modernizačná tendencia sa - okrem iných relevantných znakov - prejavila v prudkej, až agresívnej dynamike politického a verejného života. Obe poznačili aj „zžívanie sa“ domáceho obyvateľstva s vyspelejším a „modernejším“ českým národným elementom v novom spoločnom štáte. V podmienkach hospodárskeho liberalizmu a parlamentnej demokracie, vyznačujúcej sa na jednej strane rozsiahlymi ústavnými právami a slobodami, na druhej strane recipovanými zákonmi rakúsko-uhorskej monarchie, tento prechod nemohol byť priamočiary ani bezbolestný. Prežitá „Veľká vojna“ pustošivo vtrhla do myslí ľudí, narušila, ba prevrátila dovtedajší hodnotový systém a otriasla či aspoň spochybnila predtým nesporné autority: štát a cirkev. Spolu s pretrvávajúcou sociálnou a nacionálnou frustráciou „ľudových“ vrstiev, s ich neschopnosťou pochopiť objektívne príčiny a neochotou vyrovnať sa s pozíciou nerovnoprávneho článku v novom štátnom zväzku, bola aj kríza tradičných hodnôt živnou pôdou pre politický extrémizus - pravý aj ľavý. Zápas s nimi, trvajúci celé medzivojnové obdobie, československú demokraciu oslaboval, až napokon, vyčerpaná a opustená spojencami, podľahla zahraničnej agresii. V polohe dobovej ľudáckej resp. komunistickej rétoriky sú odpovede na otázky položené v titule zborníka pomerne jednoduché a priamočiare; v propagačných brožúrach, politických a verejných prejavoch, straníckej tlači atd. obe hnutia jednoznačne vystupujú ako programoví nepriatelia, nezmieriteľní ideoví protivníci. Na verejných zhromaždeniach organizovaných jednou či druhou stranou sa ich aktivisti navzájom potierali nevyberanými slovnými invektívami, medzi militantnými stúpencami oboch hnutí dochádzalo ku krvavým zrážkam. Naopak, tzv. „štátotvorná“ propaganda v nich rada videla otvorených či skrytých spojencov: pri podkopávaní „československej národnej a štátnej jednoty“, pri torpédovaní základov ústavnej demokracie a spochybňovaní samotnej existencie štátu, pri (domnelej či skutočnej) službe cudzím mocnostiam. Hoci obavy boli namieste, argumentácia vládnych strán bola často až bizarná, no aj kontra-produktívna, pretože skôr zahmlievala ako ozrejmovala nebezpečné spoločné črty pravej a ľavej opozície - symptómy totalitných ašpirácií, rozpoznateľné už od samého začiatku: príchylnosť k autoritatívnym či diktátorským zahraničným vzorom, k ich geopolitickým predstavám a akceptovanie nedemokratického, násilného „rozťatia“ latentných vnútorných problémov. Pri konfrontácii s prameňmi neverejnej povahy sa ukazuje, že skutočnosť bola oveľa zložitejšia a že vz^'ah ľudákov a komunistov bol v priebehu času značne premenlivý. Napriek príležitostným vzájomným „oťukávaniam“ a individuálnym straníckym „prebehlíkom“ tu rozhodne nešlo o spoluprácu v opozícii, hoci podobná, účelovo protivládna rétorika k takejto interpretácii akoby ponúkala. Možno potvrdiť, že od začiatku boli rivalmi: vo volebnej agitácii súperili o priazeň tých istých, t. j. najnižších a nižších stredných sociálnych vrstiev, ťažko zasiahnutých dôsledkami vojny a povojnového rozvratu, krízou tradičných hodnôt, v ďalších rokoch najviac postihnutých dopadom transformácie, modernizácie a racionalizácie a krízového vývoja hospodárstva. Je však zrejmé, že ich vzájomný pomer nemožno spoľahlivo určiť bez prihliadnutia k „tretiemu na ihrisku“. Tým boli tzv. „centralistické“ - občianske aj socialistické - koaličné strany, ktoré formovali a určovali charakter demokratického politického systému. Nefungoval bez chýb a rozhodne poskytoval dostatok dôvodov ako aj príležitostí pre nekompromisnú oponentúru. Spoločným úhlavným protivníkom oboch hnutí, ktoré sa etablovali na jeho pravom resp. ľavom okraji, bol liberalizmus, v ktorom videli základný princíp československej demokracie. Pritom komunistické hnutie v ČSR, a najmä v jej východných častiach, možno prinajmenšom od polovice 20. rokov minulého storočia oprávnene charakterizovať ako ľavý politický extrém, vzhľadom na otvorenú deklaráciu cieľov a prostriedkov: likvidovať pluralitný politický systém, zvrhnúť parlamentnú demokraciu cestou socialistickej revolúcie a nahradiť ju „diktatúrou proletariátu“. Jednoznačná kvalifikácia ľudáckeho autonomistického hnutia ako pravicového extrému však nemá pre medzivojnové obdobie opodstatnenie. Z hľadiska straníckopolitického spektra sa HSĽS deklarovala predovšetkým ako kresťanská, konzervatívna a národná strana a v oficiálnych vyhláseniach rešpektovala, i keď s rastúcimi výhradami, existujúci demokratický systém a režim. Na politickom spektrograme obsadzovala počas celého dvadsaťročia miesto od stredu doprava, i keď od samého začiatku v sebe zahŕňala aj extrémistické zložky, ktoré mali ambíciu aj skrytý potenciál v „priaznivých podmienkach“ ovládnuť celú stranu. Ak politickú stranu charakterizuje okrem programu a organizačnej štruktúry vôľa súperiť o politickú moc, potom táto vôľa nechýbala ani ľudákom, ani komunistom. Kým však ľudová strana počas trvania predmníchovskej republiky čoraz vehementnejšie a agresívnejšie presadzovala svoj nárok na väčší podiel na moci, komunistická strana od samého začiatku cielene smerovala k prevzatiu absolútne celej moci v štáte a k jej podriadeniu potrebám „proletárskej revolúcie“； nech už to aktuálna taktická línia otvorene priznávala alebo, naopak, zastierala. Do novej roviny sa vzťah ľudákov a komunistov dostal po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938, odkedy HSĽS závratným tempom uskutočňovala demontáž československej demokracie, smerovala k monopolu politickej moci na Slovensku a završovala svoju vnútornú fašizáciu. Predchá-dzajúce spoločné postavenie legálnej parlamentnej opozície sa už prvými opatreniami autoritatívneho Tisovho ľudáckeho režimu zásadne zmenilo na protiklad medzi štáto-stranou a ilegálnym subjektom, vytlačeným mimo politického systému. Narastajúca perzekúcia komunistov po zániku druhej ČSR a počas trvania vojnovej Slovenskej republiky, v ktorej pro-nacistické Tukovo krídlo neustále posilňovalo mocenské pozície a presadzovalo totalitný charakter štátu, je zmapovanou (no aj deformovanou) témou. Neprebádaná je dosiaľ otázka vzájomnej infiltrácie ľudáckeho straníckeho a štátneho aparátu bývalými komunistami a naopak, ilegálnych komunistických a odbojových štruktúr ľudákmi. Takisto novou príležitosťou je skúmanie totalitných praktík a agitačno- propagačných techník „získavania“ národne saturovanej spoločnosti pre proklamované „národné“ ciele ľudákov, v konfrontácii s praktikami a technikami uplatňovanými komunistami po druhej svetovej vojne, v mene „socialistických“ cieľov, na ceste k monopolu moci a po jej uchopení. Na tomto poli doterajší výskum pokročil najviac, vďaka dlhodobej spoločenskej objednávke a záujmu na odhaľovaní zločinov komunizmu. Porovnávaciu rovinu vzájomných vzťahov ľudákov a komunistov tu poskytuje jednak známa činnosti retribučných súdov a bezpečnostných orgánov pri „vyhľadávaní“ a potieraní „zahraničných fašistov a ich domácich pomáhačov“, jednak tiež novo otvorená otázka „dlhých tieňov“ ľudáckej minulosti nad a vo vnútri totalitnej komunistickej strany po februárovom prevrate r.1948. Základ publikácie Ľudáci a komunisti: Súperi? Spojenci? Protivníci? tvoria vystúpenia prednesené na rovnomennej vedeckej konferencii v Banskej Bystrici v dňoch 30.11.-1.12. 2005, ktorú usporiadalo tamojšie pracovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela. Otázku „styčných plôch“ fenoménov ľudáctva a (boľševického) komu¬nizmu slovenská historiografia - pod ideologickou kuratelou vládnucej strany - v minulosti buď celkom obchádzala alebo neprijateľne deformovala. No aj v zmenených spoločensko-politických podmienkach ju dlhší čas nechávala na okraji bádateľského záujmu a prenechávala jej interpretovanie viac či menej zaujatej publicistike. Publikované príspevky, prepracované do podoby vedeckých štúdií a vybavené poznámkovým aparátom, odkazujúcim na zásadné, dosiaľ nepublikované pramene, tak prinášajú množstvo nových poznatkov a otvárajú celkom netradičné pohľady na problematiku. Viacerí autori tu predstavili výsledky svojho najnovšieho výskumu v rámci spoločne riešeného projektu Vedeckej grantovej agentúry SAV č. 2/4183/24 „Radikálny socializmus a komunizmus na Slovensku v rokoch 1918 -1989. Spoločnosť medzi demokraciou a totalitou“. Záverečné slovo prof. Zdeňka Kárníka bilancuje výsledky takmer päťročnej spolupráce českých a slovenských historikov na široko koncipovanom projekte Grantovej agentúry Akadémie vied Českej republiky č. A8063101 „KSČ a radikálni socialismus v Československu 1918 -1989“. Podujatie sa sústredilo na analýzu a komparáciu oboch politických hnutí, ich programov, pôsobenia a ich vzájomných vz^'ahov v meniacom sa spoločensko- politickom kontexte, ako bolo naznačené vyššie: -ako strán operujúcich na pravom resp. ľavom okraji politického spektra predmníchovskej Československej republiky, súčasne využívajúcich a zneuží¬vajúcich systém parlamentnej demokracie; -vo vzájomne obrátených roliach totalitnej štáto-strany a perzekvovaného ilegálneho politického subjektu, aké zaujímali v podmienkach ľudáckeho režimu počas druhej svetovej vojny, resp. v povojnovom období na ceste komunistov k totalitnej moci a po jej ovládnutí vo februári 1948. Autori statí v predstavovanej publikácii netvoria názorovo jednoliaty celok, ani neuplatňujú rovnaké metodologické prístupy. Ponúkajú analytické sondy do jednotlivých oblastí, umožňujúce skôr komparáciu stanovísk oboch strán než syntetizujúci celospoločenský pohľad, čo napokon zodpovedá novosti otvorenej problematiky. Pokiaľ niektoré čiastkové závery pôsobia provokujúco - potom to tak má byť: zmyslom a cieľom publikácie je pozvať širokú historickú obec k argumentovanej diskusii o nadhodených otázkach.

Smjernice za prevenciju seksualnog i rodno zasnovanog uznemiravanja u pravosudnim institucijama u Bosni i Hercegovini

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English

EXECUTIVE SUMMARY. 2007 CYBER ATTACKS ON ESTONIA

Author(s): Author Not Specified / Language(s): English

In April and May 2007, Estonia became the target of a coordinated cyber attack. Over a three-week period, government and parliamentary portals, ministries, news outlets, internet service providers, major banks, and small businesses were all targeted, predominantly by a Distributed Denial of Service (DDoS). The cyber attack coincided with the Estonian government’s decision to relocate the ‘Bronze Soldier Memorial’ in Tallinn, which led to significant civil disturbance in both Estonia and Russia. The vast majority of malicious network traffic was of Russian-language origin and had indications of political motivation. The Russian government denied any involvement; however, the cyber attacks were accompanied by hostile political rhetoric by Russian officials, unfriendly economic measures, and refusal to cooperate with the Estonian investigation in the aftermath of the attacks, all of which likely encouraged the perpetrators. The attacks caused some disruption and economic cost to Estonia. Perhaps more importantly, though, they exposed Estonia’s vulnerabilities, and demonstrated the potential of cyber attacks to cause far more lasting damage if intended. However, the incident also demonstrated Estonia’s capabilities and resilience in countering the cyber attacks. Ultimately, the shock caused by the cyber attack led to a significant strengthening of cyber defence capabilities, institutions and legislation in Estonia, the European Union, and NATO.

Kako doprineti javnoj raspravi

Author(s): Rastislav Dinić / Language(s): Serbian

Kako pišu dnevni list Danas i portal Insajder, Apelacioni sud u Beogradu je potvrdio presudu Višeg suda po kojoj su Vesna Pešić i urednice portala Peščanik proglašene krivima za povredu časti i ugleda ministra policije. U čemu se sastoji ova povreda? Navodno, u tvrdnjama koje je u tekstu „Dosoljavanje“ iznela Vesna Pešić, da je „glupost ministra policije nenadmašiva i nepredvidiva“, te da je ovom ministru „dodeljena uloga da ispadne najgluplji“. Ostavimo sada po strani domaće i evropske zakone i sudsku praksu koji nalažu da nosioci javnih funkcija moraju biti tolerantniji na kritička mišljenja, čak i kada se ona služe jakim i bombastičnim izrazima – time su se bavili i svakako će se tek baviti pravnici stručni za ova pitanja. Osvrnimo se umesto toga na rečenicu iz obrazloženja presude, u kojoj se kaže da tvrdnje koje u svom tekstu iznosi Pešić „ne doprinose javnoj raspravi i nisu usmerene na rešenje problema.“

Gole pretnje

Author(s): Dejan Ilić / Language(s): Serbian

Samo dan posle besmislene odluke suda da kazni nedeljnik NIN zbog narušavanja ugleda Nebojše Stefanovića u ulozi ministra policije, on je izgovorio da je važno da svaka zemlja pokaže „da joj je zakon važniji od politike“ – i ostao živ. Naravno, reći će on i da – „presuda NIN-u pokazuje da sam govorio istinu“. Ni manje ni više, presuda suda bez integriteta potvrda je istine. Nama ostaje da se pitamo da li visoki funkcioneri ove države zaista veruju u to što govore ili nas prave magarcima. Naravno, ne valja ni jedno ni drugo, a zapravo je teško reći i šta je gore od ta dva. Kao da je Božić Bata odlučio da na prelazu 2016. u 2017. donese pregršt poklona čelnicima iz redova SNS-a. Prvo je komisija Fakulteta organizacionih nauka poklonila doktorat Siniši Malom, utvrdivši na idiotski način da nije reč o plagijatu (kažu, Beogradski univerzitet ne poznaje instituciju kompjuterskog programa za otkrivanje plagijata), a onda je i sud Stefanoviću u ulozi ministra policije poklonio „istinu“. O tome smo ovde već pisali, ali hajde da ponovimo. Sudija kaže da ne zna ko je rušio u Savamali, ali pouzdano – i krajnje nelogično – zna da to nije bio Stefanović (da li u ulozi ministra policije ili ne, sudu je svejedno). A sud to ne zna jer policija to nije utvrdila.

Communications Interception Measures and Data Retention from the Perspectives of Strasbourg, the Regulative Framework and Serbian Judicial Practice

Author(s): Dušan Ignjatović / Language(s): English

The security vs. privacy dilemma has been a subject of debate for decades. Even through the right to privacy is not decidedly affirmed by the constitutions of some democratic countries, it is clear that without privacy freedom would not be possible. This conclusion is confirmed by the histories of autocratic and totalitarian regimes, which have deployed secret police to suppress privacy and individual freedoms. On the other hand, the rise of new threats to security suggests freedom is not possible without protection. From the perspective of those who believe control is necessary, the problem lies in the fact that the impossibility of monitoring illegal activities makes it difficult to bring those responsible to account. On the other hand, tracking, surveillance, wiretapping, CCTV and hidden cameras are causes of dismay to those who have experienced draconian totalitarian regimes.

A, B, C - Deployment of Civilian Capacities to International Peace Operations

Author(s): Denis Hadžović / Language(s): English

Since the end of the Cold War, peacekeeping has evolved into a more complex, multidimensional effort, encompassing military, civilian, political, and humanitarian tasks. This shift marked the emergence of peacebuilding, a broader concept dating back to post-WWII reconstruction efforts. The term gained prominence in the early 1990s when UN Secretary-General Boutros Boutros-Ghali defined it as actions to support structures that solidify peace and prevent conflict relapse. Subsequent documents, including the Brahimi Report, expanded peacebuilding to include integrated strategies across all phases of conflict. Modern "hybrid" peacebuilding operations, involving collaboration between the UN and regional organizations under joint leadership, engage diverse actors - international and regional organizations, NGOs, financial institutions, national agencies, donors, and local communities. This comprehensive approach has increased the involvement of civilian, police, and military personnel in peace operations. Post-conflict peacebuilding relies heavily on civilian expertise to address security, political, and socioeconomic reconstruction, which is vital for sustainable peace. With growing demands for civilian experts in peace missions - doubling in UN operations over the last decade - this policy brief reviews the operational requirements, legal frameworks, practices, and challenges of deploying civilian experts to UN, EU, OSCE, and NATO peace operations.

Teoride ve pratikte insani yardim

Author(s): / Language(s): Turkish

Natural disasters, poverty, conflicts and climate crisis cause more and more people in the world to become in need of humanitarian aid. Due to its geographical, geopolitical and historical location, humanitarian aid has become an issue of strategic importance for Türkiye. Frequent natural disasters in Türkiye, Türkiye’s proximity to chronic conflict zones, the concentration of communities in need of humanitarian aid in geographies in Türkiye’s sphere of influence, and Türkiye’s recent diplomacy/humanitarian diplomacy moves are the main reasons why humanitarian aid has become strategically important for Türkiye in theoretical and practical terms. To this, the lack of a ‘responsible’ and ‘conscientious’ leader or actor at the global level and the failure of international organizations to prevent conflicts must also be added. In such a theoretical and intellectual background and in the midst of the practical humanitarian aid realities culminating in the 2023-2025 Gaza Genocide, this book emerged from the papers presented at the First International Humanitarian Aid Symposium hosted by the Institute of International Relations and Strategic Studies (ULİSA IIRSR) of Ankara Yıldırım Beyazıt University and organized in partnership with the Turkish Red Crescent, AYBU Technology Transfer Office, and Tirana New York University, in December 2024. The book deals with the issue of humanitarian aid from a broad perspective in the context of the reasons leading to humanitarian aid, the humanitarian aid process, and theoretical and practical discussions that can minimize the need for humanitarian aid. Book sheds light on the complex dimensions of humanitarian aid that fall within the field of disciplines such as economics, politics, sociology, psychology, health and theology. The book contains studies that focus on both theoretical analyses and field applications. The 13 chapters in the book offer a wide perspective, from the historical foundations of cooperation to digital solutions and artificial intelligence-supported systems. Prominent topics include Turkey’s humanitarian aid activities, new disaster management systems, religious and sociological dimensions of humanitarian aid, the relationship between migration and humanitarian aid, and the effects of modern technologies on humanitarian aid. Studies discussing these issues will make significant contributions to the academic literature and field studies. This book, prepared under the editorship of İbrahim Demir, Muhammed Oruç and Elmas Bener Otacı, offers an interdisciplinary perspective on humanitarian aid and aims to contribute to the development of humanitarian aid concepts, theories, and practices in the Turkish literature.

Tri scenarija odnosa Srbije i Kosova i bezbednost Jugoistočne Evrope

Author(s): / Language(s): Serbian

Almost twenty years have passed since the end of the war in Kosovo and more than ten years since Kosovo declared its independence. To this day, not only have the future and stable relations between Serbia and Kosovo not been finally defined during that time, but sometimes one gets the impression that they are still further away from that. And the reason is not in the absence of conversation. The Brussels dialogue, the current format of negotiations on the normalization of relations between the two sides, began in 2011, first as a dialogue on "technical issues", and in 2012 it was continued at the highest level. The outcome of this process was the so-called The first Brussels agreement in April 2013, which opened the way for Serbia to start negotiations on membership in the European Union from January 2014. Since then, the two sides have conducted negotiations and reached agreements on concrete issues - the status of the police force, the judiciary, the education and health systems, energy, etc. with different degrees of application.

Politička kultura protiv evropeizacije - Ljudska prava u Srbiji 2014.

Author(s): Not Specified Author / Language(s): Serbian

Serbia is once again at a crossroads, which requires the involvement of the entire society. The steps taken by the government in the direction of joining the European Union (EU) are not enough, especially when it is taken into account that there is no complete agreement within itself. This is particularly reflected in the implementation of the Brussels Agreement. The vast majority of citizens know nothing or very little about what EU membership entails on an individual level. In addition, most of the most important national institutions, such as the Serbian Orthodox Church, partly the Serbian Academy of Sciences and Arts, SANU (which is trying to reorient itself), significant intellectuals, as well as parts of the civil sector do not support the values ​​on which the EU rests. Turbulence within the EU itself, as well as the disorientation of individual members, works to the advantage of those who oppose the EU and strengthens their resistance.