Problémy mestského sveta: Mestá a ich význam na prahu národného hnutia Slovákov
Problems of urban world: Towns and their relevance on the threshold of the Slovaks national movement

Author(s): Ewa Kowalská
Subject(s): Nationalism Studies, 19th Century, Identity of Collectives
Published by: Historický ústav SAV
Keywords: Slovakia; Slovak National Movement; towns; urban historiography;
Summary/Abstract: Mestská historiografia, písanie monografi í miest, patrí k tradičným postupom (regionálnej) historiografi e, vrátane slovenskej. Zväčša však ide (aj v súčasnosti) o „klasické“ spracovávanie jednotlivých úsekov vývoja danej komunity, sledujúce jeho sociálne, hospodárske, kultúrne, politické etc. aspekty. Iný prístup predstavuje chápanie a interpretácia mestských dejín ako segmentu kultúrnych dejín v zmysle dešifrovania urbánneho životného priestoru v kontexte dobových predstáv o usporiadaní spoločnosti. Vnímanie mesta ako miesta socializácie a priestoru pre napĺ- ňanie mnohorakých funkcií vo vzťahu k národnému hnutiu, či analýza reprezentácií mesta ako výsledku utvárania mentálnych (seba)obrazov sa však len pomaly dostávajú do kontextu výskumu nacionalizácie, aj to len v niekoľkých vybraných príkladoch: ako však ukazujú najnovšie publikácie týkajúce sa dnešnej Bratislavy, historického Prešporku/Pressburgu/Pozsonya, ide o metodologicky podnetný prístup. Čo ale ešte stále nie je predmetom širšie koncipovaného výskumu, je dôkladná analýza podmienok, v ktorých sa procesy nacionalizácie odohrávali a aké sociálne významné fenomény ich utvárali: relevantné boli totiž pre ne nielen osobnosti a politické idey, ale aj (alebo najmä) socio-kultúrny priestor. Tradične zdôrazňovaný rurálny charakter obyvateľstva charakterizovaného slovenským materinským jazykom a z toho vyplývajúce „špecifi ká“ utvárajúceho sa národného kolektívu (tradicionalizmus, paternalizmus...) sú totiž v protiklade k faktu, že všetky kroky vedúce k etablovaniu základných znakov národa sa viazali na mestské (meštianske) prostredie. V mestách fungovali významné školy, ktoré poskytovali nezriedka taký typ vzdelania, ktorý stačil na nájdenie uplatnenia v širokom spektre zamestnaní, v ktorých pôsobili národní aktivisti: neboli to len posty duchovných, ale aj celý rad úradníckych pozícií (nehovoriac o volených funkciách), s ktorými mohli vystačiť počas aktívneho života. Napokon, ani ten typ jazyka, ktorý bol pri kodifi kácii vybratý ako východisko pre spisovnú reč, nebol žiaden z hovorených dialektov „ľudového“ prostredia, ale kultivovaný jazyk hornouhorských (liptovských) elít (mešťanov, stoličnej šľachty).

• Details
• Contents